Cez Egejské more na neolitickom člne

Českí archeológovia sa snažia preplaviť Egejské more v člne vydlabanom z kmeňa stromu. O dobrodružnej expedícii nám povie viac Rado Tomeš:

SPEKTRUM Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Už týždeň sa plavia archeológovia z Archeoparku vo Všestaroch na Královohradecku v replike pravekého člna vydlabaného z duba. Celá trasa medzi ostrovmi má 450 kilometrov a cieľom expedície je prispieť k poznaniu, ako sa šírili skoré poľnohospodárske kultúry po Stredomorí. Predlohou je starý neolitický čln s plochým dnom objavený pri Ríme, má dĺžku jedenásť a pol metra, široký je 120 centimetrov. Vrátane kormidelníka má 22 členov posádky a v prípade núdze aj sprievodné plavidlo. Expedícia Monoxylon sa zastaví v neolitických lokalitách a ich plavba ešte potrvá päť až sedem dní.  

Vedci z Helmholtzovho centra v Drážďanoch preskúmali materiál zo vzorky, ktorý bol objavený pred 50-timi rokmi na dne Tichého oceánu. Vo feromangánovej kruste našli niekoľko stoviek atómov plutónia-244. Je to najdlhšie existujúci rádioaktívny izotop plutónia s polčasom rozpadu 81 miliónov rokov. Sú presvedčení, že ide o pozostatky ohromujúcej kozmickej explózie, v ktorej sa zrodili pred viac ako 100 miliónmi rokov. Vo svojej štúdii predpokladajú, že išlo o zrážku dvoch neutrónových hviezd, ktorá vyvolala explóziu známu ako kilonova. Musela patriť medzi najžiarivejšie objekty vo vtedajšej Mliečnej dráhe. Práve zrážky neutrónových hviezd a následné kilonovy považujeme za hlavný zdroj najťažších chemických prvkov vo vesmíre.