Aj z vyhodených japonských rezancov môže byť úžitok, dokonca veľký. O najnovšom výskume nám povie Rado Tomeš:
Z vyhodených rezancov vyrobili papier
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Univerzita v Kagawe využila vyhodené pšeničné rezance udon a vytvorila z nich biologicky rozložiteľný papier, ktorého textúra sa podobá tradičnému japonskému papieru waši. Najprv vyradené rezance v mixéri rozmixovali s vodou. Potom pridali enzýmy, ktoré rozložia škrob na glukózu. Potom sa v zmesi nechajú vzísť baktérie octového kvasenia, ktoré postupne v priebehu niekoľkých dní vytvoria celulózovú membránu, ktorá sa nanesie na ploché formy a nechá vysušiť na vzduchu. Z jednej porcie rezancov udon dokážu vyrobiť päť až desať listov papiera formátu A4, ktoré sú odolnejšie voči vode a roztrhnutiu ako bežný papier a v pôde sa prirodzene rozkladajú pôsobením ďalších mikroorganizmov.
Nová vedecká štúdia Univerzity v Readingu mapuje geografický pôvod primátov a historickú klímu na týchto miestach. Výsledky sú prekvapujúce: namiesto toho, aby sa vyvíjali v teplom tropickom prostredí, ako si vedci predtým mysleli, zdá sa, že rané primáty žili v chladných a suchých oblastiach. Vedci použili údaje o fosílnych spórach a z peľu z prostredia raných fosílií primátov na predpovedanie podnebia a zistili, že lokality, kde žili v tom čase, neboli tropické. Primáty v skutočnosti pochádzajú zo Severnej Ameriky. Štúdia ukazuje, že trvalo milióny rokov, kým primáty kolonizovali trópy. Rýchle zmeny medzi suchým a vlhkým podnebím potom viedli k evolučným zmenám.
