Francúzski archeológovia dostali jedinečnú príležitosť preskúmať podzemie okolia katedrály Notre-Dame. O výkope storočia nám povie viac Rado Tomeš:
Archeológovia odkopávajú históriu Paríža
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Katedrálu opäť otvorili pred dvomi rokmi, jej okolie stále dávajú do poriadku a kým ho zrevitalizujú, francúzskym archeológom sa ponúkla jedinečná šanca preskúmať časť starého mesta pod zemou. Už objavili mince zo štvrtého storočia aj úlomky keramiky s nápismi, ktoré sa ešte nepodarilo rozlúštiť. Krok po kroku tak identifikujú vrstvy mesta, od sýpok z desiateho až po staroveké rímske mesto zo štvrtého storočia. Najcennejšími nálezmi sú však pravdepodobne tie najodpudivejšie miesta. Z hlbokých jám pod stredovekými domami, ktoré slúžili ako skládky odpadu a latríny, postupne vyťahujú neporušenú keramiku a rôzne dôkazy o tom, ako ľudia žili kedysi. Vykopávky budú trvať približne dva roky, dovtedy by sa chceli archeológovia prekopať do vrstiev z čias, keď územie Paríža obývali Galovia.
Inžinieri z Metropolitnej univerzity v Osake vytvorili nový systém umelej fotosyntézy, ktorý dokáže konzistentnejšie vyrábať solárne palivo a zároveň eliminuje používanie riadiacich systémov na batérie. Podobne ako prirodzená fotosyntéza v rastlinách, aj umelá fotosyntéza využíva slnečné svetlo na premenu vody a oxidu uhličitého na zlúčeniny bohaté na energiu. Jedným z takýchto produktov je kyselina mravčia, chemikália, ktorá môže slúžiť ako palivo a spôsob ukladania energie. Nový systém dokáže udržiavať efektívnu prevádzku aj vtedy, keď sa intenzita slnečného svetla mení počas dňa.
