Koaly vnímame ako zvieratá na hranici vyhynutia. Zdá sa však, že v Južnej Austrálii budú onedlho riešiť opačný problém. Pokračuje Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Populácia koál v pohorí Mount Lofty v Južnej Austrálii v súčasnosti predstavuje približne 10 % všetkých koál v Austrálii. Je to síce dobrá správa, vedci
z Technickej univerzity v Sydney však tvrdia, že populácia už dosiahla úroveň, ktorá môže onedlho ohroziť jej dlhodobé prežitie. Skombinovali pokročilé priestorové modelovanie s tisíckami pozorovaní občianskej vedy a podľa prognóz, by sa populácia mohla v priebehu 25-tich rokov zvýšiť o ďalších 17 % až 25 %, ak sa neprijmú žiadne opatrenia. Pokračujúci rast by mohol vyvíjať čoraz väčší tlak na potravinové zdroje, pôvodnú vegetáciu a širší ekosystém. Počet koál by podľa vedcov mohol stabilizovať cielený program kontroly plodnosti.
Pred 4,5 miliardami rokov obiehali okolo nášho Slnka protoplanéty, z ktorých sa postupne stávali planéty a ďalšie telesá Slnečnej sústavy. Niektoré však zmizli, napríklad pri devastačných zrážkach. Podľa vedcov z Coloradskej univerzity to postihlo aj protoplanétu, ktorá mohla byť veľká ako náš Mesiac. Presvedčivým dôkazom je analýza jej úlomku, ktorý pred siedmimi rokmi objavili na Sahare, NWA 12774. Po jeho analýze zistili, že patrí medzi angrity, najstaršie vulkanické horniny Slnečnej sústavy a obsahuje materiál zo skupiny klinopyroxénu, bežných minerálov zemskej kôry a zemského plášťa, bohatý na hliník, čo podľa vedcov značí, že vznikol pod veľkým tlakom hlboko pod povrchom telesa, ktoré nemohlo byť malé.
