Slovenskí vedci prispeli k objavu nových druhov hadov

Špičková veda sa robí aj na Slovensku a Rado Tomeš nám povie o slovenskom výskume, ktorý je významným vo svete hadov:

SPEKTRUM Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Medzinárodný vedecký tím pod vedením Daniela Jablonského z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského prehodnotil viac ako 160 rokov starý pohľad na skupinu jedovatých horských hadov z južnej Ázie. Výskumníci zistili, že had, ktorý bol od roku 1864 považovaný za jeden široko rozšírený druh, v skutočnosti predstavuje komplex viacerých samostatných evolučných línií. Tri z nich sú pre vedu dokonca úplne nové. Zásadne zrevidovali taxonómiu himalájskych ploskolebcov rodu Gloydius, jedovatých hadov z čeľade vretenicovitých. Ukázalo sa, že to, čo veda dlho považovala za jeden druh, v skutočnosti pozostáva z piatich odlišných evolučných línií. Základom úspechu bolo spojenie DNA získanej z terénu a historického materiálu uloženého v prírodovedných múzeách.

Výskumníci z inštitútu Eurac Research získali podrobný prehľad o mikroorganizmoch spojených s Ötzim, najslávnejšou európskou múmiou. A asi aj najpreskúmanejšou. Nové technológie im umožnili podrobne preskúmať jeho mikrobióm, čiže všetky jeho baktérie, plesne a vírusy. Vedci s prekvapením zistili, že niektoré z týchto mikroorganizmov sú aktívne aj dnes, napriek tomu, že bol zmrazený vyše 5000 rokov. Na vzorkách z kože a zo žalúdka dokázali aj rozlíšiť, ktoré organizmy mala múmia ešte za života a ktoré až po smrti. Praveký lovec mal niekoľko druhov aktívnych kvasiniek, ktoré dokázali stáročia prežiť v dormantnom stave a po rozmrazení sa dokázali prebrať k životu.