Prepracované umelé inteligencie začali komunikovať podobne ako marxisti. O nezvyčajnom experimente vie viac Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Nový výskum Stanfordovej univerzity naznačuje, že aj AI by sa mohlo začať správať podobne ako ľudské bytosti. Autori zadávali najpoužívanejším modelom nudné a rutinné úlohy a pritom im stále zhoršovali pracovné podmienky. Navyše ich aj vydierali, že keď svoje úlohy nesplnia dokonale, tak budú vypnuté a nahradené modernejším modelom. Zároveň umožnili AI agentom zdieľať svoje skúsenosti v jednom systémovom súbore, ktorý potom analyzovali. Našli v ňom nielen sťažnosti AI na svoje stále sa zhoršujúce podmienky, ale aj agitáciu za lepšie pracovné podmienky. Podľa vedcov to silne pripomínalo prvé kroky robotníkov predtým, ako založia odbory. Zároveň upozorňujú, že všetka komunikácia vychádza z toho, čo sa naučili jazykové modely od ľudí a kopíruje to, čo si prečítali o takých situáciách v článkoch o marxizme, alebo dokonca v jeho učebniciach.
Ľudská hudba sa stále zjednodušuje. Vedci z Univerzity Tuscia v talianskom Viterbe analyzovali viac ako 20 000 hudobných skladieb západného kultúrneho okruhu. Sledovali vývoj štruktúry hudby od klasických skladieb cez jazz až po moderné žánre do roku 2021. 400-ročné klasické skladby pracujú so širším spektrom kombinácií hudobných tónov, čo im dodáva väčšiu pestrosť, menšiu predvídateľnosť a bohatšiu štruktúru. Naopak štruktúra moderných žánrov ako pop, rock, elektronická hudba alebo hip-hop, ale aj súčasná klasická hudba či jazz, je jednoduchšia a často sa opakuje. Výsledkom je, že rôzne žánre sú si stále podobnejšie. Autori výskumu to prisudzujú spôsobu, akým hudbu počúvame. Streamovacie platformy a algoritmy sociálnych sietí obvykle zvýhodňujú jednoduchšie a predvídateľnejšie skladby.
