V Európe je čoraz viac žihľavy ale aj černíc ako aj rastlín, ktoré majú rady dusík a tolerujú tieň. Vyplýva to z rozsiahleho výskumu českých vedcov, o ktorom nám povie Rado Tomeš:
Spektrum
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Počas posledného polstoročia v Európe výrazne pribudli rastliny, ktoré majú rady pôdu bohatú na živiny s vysokým obsahom dusíka a mierne pribudli aj druhy tolerujúce tieň. Vyplýva to z výsledkov doteraz najrozsiahlejšieho vegetačného výskumu v Európe, ktorý zrealizoval tím Poľnohospodárskej univerzity v Prahe (ČZU). Štúdia je ohromujúca už svojim rozsahom. Vedci analyzovali zhruba 650-tisíc vegetačných plôch v Európe medzi rokmi 1960 a 2020. Lesy sa posunuli smerom k druhom spojeným s vyšším pH pôdy, zatiaľ čo mokrade vykazovali v priebehu času pokles druhov závislých od vlhkosti. Vedci v štúdii dokázali príčinnú súvislosť medzi hospodárením v krajine s intenzívnym využitím hnojív a zmenou celkovej vegetácie v Európe.
Viac ako 300 miliónov rokov žijú škorpióny na Zemi bez väčších zmien. Vedci pod vedením austrálskej Univerzity v Queenslande sa teraz pokúsili nájsť odpoveď na ich nesmiernu odolnosť. Nie z pohľadu evolúcie, ale z pohľadu ich výzbroje. Skúmali sedemnásť druhov škorpiónov. Pomocou elektrónovej mikroskopie a röntgenu sa zamerali na ich klepetá a žihadlá, ktoré majú doslova vystužené kovom. V ojedinelej štúdii svojho druhu vedci popísali, že na špičke žihadla majú škorpióny zinok, pod ním ho drží mangán. V klepetách majú kombináciu zinku a železa, v závislosti od toho, či sú skôr bodavé alebo používajú klepetá. Zbrane škorpiónov sú dokonalé a jednotlivé kovy sú v nich rozmiestnené tak, ako by ukoval kováč meč na objednávku.
