Vôbec sa nedá povedať, že dnešný človek sa vyvinul z jednej čistej línie. Je to nové zistenie vedcov, o ktorom nám povie viac Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Výskum publikovaný vedcami z Kalifornskej univerzity v Davise, priniesol nové poznatky o pôvode človeka. Analýzou genetických údajov z rôznych moderných afrických skupín, najmä veľmi odlišného národa Nama, a ich porovnaním s fosílnymi dôkazmi zistili, že skorí ľudia sa pravdepodobne vyvinuli z viacerých premiešaných populácií. Pri analýze použili pokročilé metódy sekvenovania DNA a porovnávaciu genetiku. Zistili, že evolúcia človeka neprebiehala lineárne, ale ako sieť prepojených populácií. Namiesto úplného rozdelenia tieto skupiny zostali prepojené a vymieňali si gény aj po tom, čo sa začali rozchádzať približne pred 120 000 až 135 000 rokmi. Výskum tak spochybňuje tradičný model „jednej populácie našich predkov“.
Vedci z Northwestern University prepojili umelú inteligenciu s biologickými neurónmi. V laboratóriách vytvorili systém, kde umelé neuróny komunikovali so živými mozgovými bunkami, pričom použili bioelektronické rozhranie a mikroelektródy. V experimente preukázali, že systém dokáže prenášať signály medzi biologickou a umelou časťou. Výsledky publikované vo vedeckom časopise Nature Nanotechnology, naznačujú možnosť vytvárať hybridné inteligentné systémy. Táto technológia by mohla pomôcť pri liečbe neurologických ochorení a je významným posunom v neuroprotetike. V podstate môžeme skonštatovať, že svojim výskumom sa významne posunuli smerom k „živým počítačom“.
