Umelá inteligencia vie byť výborným pomocníkom, ale aj šíriteľom nesprávnych informácií. Ako sa nechala obalamutiť falošnými štúdiami, nám povie Rado Tomeš:
Choroba bixonimania neexistuje
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Bixonimania je choroba, ktorá vzniká po dlhom pozeraní do monitora a červenajú z nej očné viečka. Akurát, že neexistuje a aj napriek tomu o nej umelé inteligencie informovali dlhšie ako rok. Chorobu si totiž vymyslela švédska expertka na AI v medicíne z Univerzity v Göteborgu. Nahrala na web SciProfiles, ktorý zverejňuje ešte nerecenzované štúdie, dve falošné práce na tému tejto choroby, dokonca do textu zakomponovala, že štúdie sú vymyslené. Od nahrania štúdie do okamihu, keď AI začali nezmysel šíriť prešlo len niekoľko týždňov a falošné štúdie sa dostali do celého radu odborných štúdií, čo naznačuje, že niektorí vedci sa spoliehajú na odkazy vytvorené umelou inteligenciou bez toho, aby samotnú štúdiu čítali.
Medzinárodný tím vedcov pod záštitou Austrálskej kozmickej agentúry vytvoril experimentálnu kvantovú batériu, ktorá sa nabije laserom miliónkrát rýchlejšie, než sa vybije. Tento prielom predstavuje prvý skutočný dôkaz, že doteraz skôr teoretický koncept kvantových batérií, môže fungovať aj v praxi. Nabíjanie prebieha pomocou lasera a trvá iba femtosekundy. Energia sa však v batérii udrží len počas nanosekúnd, čo je síce stále extrémne krátka doba, ale napriek tomu miliónkrát dlhšia ako samotné nabíjanie. Pre lepšiu predstavu: je to, ako by sa mobil nabíjal pol hodiny a vydržal fungovať viac ako sto rokov. Batéria zatiaľ nedokáže napájať žiadne praktické zariadenie, otvára však cestu k ďalšiemu vývoju.
