Meditácia zaujíma aj vedcov, v najnovšej štúdii zisťovali, aký vplyv má na náš organizmus. O výsledkoch, ktoré možno niekoho prekvapia, povie viac Rado Tomeš:
Naše telo meditáciu privíta
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu zisťovali, ako krátkodobá intenzívna meditácia ovplyvňuje ľudský mozog a telo. Do štúdie zapojili skupinu dobrovoľníkov, ktorí absolvovali týždňový meditačný program v kontrolovaných podmienkach. Počas experimentu vedci sledovali ich mozgovú aktivitu a zároveň analyzovali vzorky krvi. Zistili, že už po siedmich dňoch dochádza k výraznému zvýšeniu prepojenia medzi neurónmi a k zlepšeniu regulácie emócií. Okrem toho zaznamenali pozitívne zmeny v imunitnom systéme a metabolizme buniek a pozorovali aj aktiváciu niektorých génov súvisiacich s fungovaním mozgu. Výskum ukazuje, že aj krátkodobé mentálne cvičenia môžu mať pozitívny merateľný fyzický dopad na organizmus. Štúdiu uverejnil časopis Communications Biology.
Vedecký tím z Harvardovej univerzity zverejnil v časopise Nature Biotechnology prelomovú štúdiu o novej metóde úpravy génov. Vedci z viacerých odborov vyvinuli techniku, ktorá je presnejšia než CRISPR. Experimenty prebiehali na bunkových kultúrach aj modelových organizmoch. Vo svojom výskume analyzovali úspešnosť zásahov do DNA a vedľajšie účinky a použili sekvenovanie na kontrolu zmien v genóme. Zistili, že nová metóda výrazne znižuje počet chýb, pričom zároveň umožňuje presnejšie zacieliť konkrétne gény. Výsledky majú veľký potenciál pre liečbu genetických ochorení a tento výskum predstavuje významný krok v genetickom inžinierstve.
