To, že pohyb v prírode znižuje stres, vieme z vlastných skúseností. Nórski vedci to však kvantifikovali a vpísali do tabuliek. Pokračuje Rado Tomeš:
Pobyt v prírode skutočne znižuje stres
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Psychológovia z Univerzity v Oslo sa zamerali na vplyv prírody na našu psychiku, konkrétne stres. V experimente so 120-timi účastníkmi nechali jednu skupinu tráviť čas v prírodnom prostredí a druhú nechali v meste s vysokou mierou hluku a vizuálnych vnemov. Okrem dotazníka hodnotiaceho subjektívny pocit stresu merali účastníkom aj hladinu kortizolu v slinách. Výsledky ukázali, že už po 30 minútach pobytu v prírode dochádza k štatisticky významnému poklesu stresových ukazovateľov. Naopak, mestské prostredie viedlo k miernemu zvýšeniu stresu. Autori štúdie zdôrazňijú, že prírodné prostredie má merateľný regulačný účinok na náš stres, pretože znižuje aktivitu nášho sympatického nervového systému.
Vývojári z Harvardu publikovali výskum zameraný na kolektívne správanie mikrorobotických systémov. Pre návrh algoritmov sa inšpirovali sociálnym správaním mravcov a chrobákov, pričom experimenty prebiehali v laboratórnom prostredí. Mikroroboty boli navrhnuté tak, aby fungovali bez centrálneho riadiaceho systému a každý reagoval iba na podnety zo svojho okolia. Vedci im implementovali jednoduché pravidlá interakcie a napriek tomu systém ako celok vykazoval koordinované správanie. Mikroroboty boli schopné efektívne spolupracovať pri prenose objektov. Výsledky potvrdili, že aj decentralizované systémy môžu byť efektívne. Technológia má potenciál využitia napríklad pri záchranných operáciách v neprístupnom teréne.
