Vedci vo svojej štúdii vysvetlili, ako sa učíme báť sa a ako vlastne v našom mozgu vzniká strach. Zaujímavé informácie má pre nás Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Astrocyty boli dlhodobo považované len za akési podporné bunky. Výskum vedcov z Arizonskej univerzity však ukázal, že plnia v súvislosti so strachom veľmi dôležitú úlohu, pretože riadia tvorbu ale aj oslabenie spomienok. Experiment prebiehal na myšiach v laboratórnych podmienkach. Vedci použili fluorescenčné senzory na sledovanie aktivity buniek v reálnom čase a postupne vystavili myši strachu. Zistili, že astrocyty komunikujú s neurónmi počas zapamätania si, čoho sa myši báli. Keď zmenili ich aktivitu, spomienky myší na strach buď zosilneli, alebo zoslabli. Tento objav mení základné chápanie fungovania mozgu v súvislosti so strachom. Položil základ pre iný typ liečby post-traumatickej stresovej poruchy a terapií úzkostných porúch.
Hlavná vlna lastovičiek k nám priletí práve počas apríla. Vedci z Univerzity v Barcelone zverejnili pred pár dňami výskum, v ktorom mapovali migráciu lastovičky obyčajnej. V oblasti Catalonia im nainštalovali GPS zariadenia a výsledky ich trasy do Afriky kombinovali s dátami od meteorológov. Asi nikoho neprekvapí, že lastovičky menili trasu podľa počasia, pričom ich letové rozhodnutia ovplyvňoval najmä silný vietor. Navyše, celú trasu dokázali energeticky optimalizovať a leteli tak, aby ich to stálo čo najmenej síl. Výskum potvrdzuje vysokú adaptabilitu lastovičiek aj v čase klimatickej zmeny.
