Ešte pred tromi rokmi nedokázala AI nakresliť časti ľudského tela, aby na nich všetko sedelo ako má a už pred pár dňami vydala prvú vedeckú štúdiu, ktorá prešla recenzným konaním. Pokračuje Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Odborný časopis Nature informuje o projekte The AI Scientist. Je to prvý systém umelej inteligencie navrhnutý na automatizáciu väčšiny fáz výskumného cyklu úplne bez ľudského zásahu. Vyvinula ho japonská spoločnosť Sakana AI a ich systém kreuje výskumné nápady, píše kód, robí experimenty, zakresľuje a analyzuje dáta, píše celý vedecký rukopis a vykonáva vlastnú recenziu. Skrátka väčšinu toho, čo robí ľudský vedec. Spoločnosť definitívne otestovala celý systém tak, že nechala tri štúdie recenzovať ľudských vedcov, pričom vedeli, že niektoré práce môžu byť vygenerované. Jedna štúdia získala skóre s priemerom 3,33, čo síce nie je vynikajúci výsledok, je však významným zlomom pre umelé inteligencie a ich aplikáciu vo vedeckom prostredí.
Inžinieri zo Standfordskej univerzity ohlásili úspešný vývoj flexibilného materiálu, ktorý dokáže rýchlo meniť svoje povrchové vzory a farby a vytvoriť tak prvky menšie ako ľudský vlas. Na jeho vývoj vedci skombinoval litografiu elektrónovým lúčom s polymérnym filmom reagujúcim na vodu. Po vystavení zaostrenému lúču elektrónov sú špecifické oblasti filmu viac alebo menej absorpčné. Keď materiál absorbuje vodu, tieto oblasti rôzne napučia a vytvárajú zložité vzory, ktoré sa objavia iba vtedy, keď je film mokrý. Je ťažké si to predstaviť, možno pomôže informácia, že keď sa spojí viacero vrstiev týchto filmov, vedci môžu nezávisle upravovať farbu aj textúru, čo umožňuje materiálu splynúť s okolím podobne ako chobotnica. Vývoj materiálu otvára nekonečné možnosti od špionáže, cez elektorniku až po nanofotoniku.
