Obrovský hmyz patrí do hlbokého praveku. Aspoň tak si to predstavujeme, vedci však zistili, že je to možné aj v našich časoch. Viac už Rado Tomeš:
Spektrum
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci doteraz predpokladali, že Meganispotery, čiže pra-vážky, mali rozpätie krídel okolo 70 centimetrov vďaka vyššej koncentrácii kyslíka v prvohornej atmosfére. Nová štúdia, zverejnená v časopise Nature, však tvrdí, že neexistuje žiadny dôvod, prečo by Meganisoptery nemohli prežiť aj v modernej atmosfére s nižším podielom kyslíka. Keď podrobne preskúmali tracheálny systém moderných kobyliek, zistili, že jeho vlastnosti umožňujú, aby vyrástli do oveľa väčších rozmerov bez toho, aby to narušilo ich schopnosť zásobovať tkanivá kyslíkom. Počas piatich rokov zmapovali ďalších 44 druhov lietajúceho hmyzu s rovnakým výsledkom. V závere štúdie konštatujú, že obrie predchodkyne vážok vymreli preto, lebo väčšie druhy sú náchylnejšie na vyhynutie ako tie menšie.
Ak chcete mať mozog v dobrej kondícii, pozorujte vtáky. Vedci z Rotmanovho výskumného inštitútu v Kanade porovnali mozgy skúsených pozorovateľov vtákov a úplných začiatočníkov. Pomocou magnetickej rezonancie sledovali nielen štruktúru mozgu, ale aj to, ako reaguje pri rozpoznávaní rôznych druhov vtákov. Výsledky ukázali, že skúsení „vtáčkari“ majú hustejšie a komplexnejšie mozgové tkanivo v oblastiach spojených s pozornosťou a vnímaním. Časti mozgu, ktoré používajú pri svojom koníčku, sú doslova vytrénované a efektívnejšie, ako u nováčikov. Dokonca ich mozog starol pomalšie. Výskum publikoval odborný časopis The Journal of Neuroscience.
