Pes je najlepším priateľom človeka o pár tisíc rokov dlhšie, ako sa doteraz predpokladalo. Ako dlho si spolu zlepšujeme životy, povie Rado Tomeš:
Spektrum
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Spolu to so psami ťaháme dlhšie, vyšli o tom rovno dve štúdie vo vedeckom časopise Nature. V jednej z nich sa vedci z Univerzity of East England v Norwichi zamerali na dve stovky zvierat pokladaných za psov a nie vlkov, pričom všetky kosti boli spojené s pravekými archeologickými nálezmi. Vďaka moderným technológiám vedci detailne preskúmali DNA z nálezov a popísali vôbec najstaršiu psiu DNA na svete. Tá bola objavená v kúsku lebky v Pinarbasi v dnešnom Turecku. Nový objav je asi o 5-tisíc rokov starší ako doteraz najstaršia identifikovaná psia DNA z Ruska. Pes z Pinarbasi bol ešte šteňa a pochovali ho nad ľudskými hrobmi. Najnovšie tak platí, že spolužitie psa a človeka dokázateľne pretrváva už 16-tisíc rokov.
Vedcom z CERN-u v Ženeve sa ako prvým na svete podarilo previezť antihmotu v nákladnom aute. Napínavý transport v špeciálnom kontajneri je považovaný za historický míľnik. Šampanské sa však môže otvoriť až po potvrdení, že všetkých 92 antiprotónov je skutočne stále vo vnútri špeciálne vytvoreného prostredia, takzvanej Penningovej pasce. Preprava antihmoty je mimoriadne dôležitá aj preto, že antiprotóny potrebujú vedci prepraviť do laboratórií v Düsseldorfe, Hannoveri či Heidelbergu, kde sa majú vykonávať ešte presnejšie merania, než umožňuje CERN. Dlhodobým cieľom skúmania antihmoty je vyriešiť jednu z najväčších záhad časticovej fyziky: prečo je vo vesmíre obrovský prebytok hmoty a antihmota takmer úplne zmizla.
