Jedna z púští v Číne sa mení vďaka cielenému a dlhodobému vysádzaniu stromov. Vezme nás tam Rado Tomeš:
Čínska púšť sa stále viac zelená
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Čínska púšť Taklamakan vďaka výsadbe stromov pohlcuje viac skleníkových plynov, než koľko ich vyprodukuje. Na satelitných snímkach to ešte nie je vidieť, potvrdzujú to však čísla. Je to výsledok takmer piatich desaťročí práce čínskych ekológov, ktorí vysádzali stromy a kríky na okraji púšte. Že to má zmysel, potvrdili aj vedci z Kalifornskej univerzity, ktorí pomocou senzorov a modelovania popísali celý vývoj. Zistili, že stačia nerovnomerné pásy stromov a kríkov, aby to malo zmysel. Na jar sa tam piesok zelená a teraz vegetácia pohlcuje dosť oxidu uhličitého tým, že ho mení na rastlinnú hmotu. Pásy dokázateľne bránia veternej erózii a znižujú počet piesočných búrok. Projekt by mal pokračovať do roku 2050 s cieľom zvýšiť zalesnenie z 5 na 15 percent.
Brezový decht sa na archeologických náleziskách spojených s neandertálcami objavuje pomerne často. Dlho sa predpokladalo, že slúžil hlavne ako lepidlo na výrobu nástrojov. Vedci z Kolínskej univerzity sa rozhodli zistiť, či mohli používať aj jeho liečivé účinky. Preto sa rozhodli vyrobiť si ho ako neandertálci. Výsledky experimentu boli jasné. Všetky vzorky brezového dechtu vyrobené v prapodmienkach dokázali spomaliť rast baktérií rodu Staphylococcus, ktoré sú bežnou príčinou infekcií rán. To naznačuje, že použitie dechtu na poranenia mohlo mať skutočný zdravotný prínos a naši predkovia o tom pravdepodobne vedeli. Dokonca si vedeli vyrobiť aj prírodný repelent, čo opäť potvrdzuje, že to neboli len primitívni lovci.
