Komáre nám pijú krv milióny rokov, vedci dokonca zistili, kedy sa vrhli na ranných ľudí. Vypočujme si Rada Tomeša:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
V časopise Scientific Reports vyšla štúdia, ktorá popisuje, kedy si komáre všimli popri zvieratách aj ľudí. Analýza DNA 38 moderných komárov naznačuje, že ich predok sa začal kŕmiť tými našimi medzi 2,9 a 1,6 miliónmi rokov. Tím študoval 11 druhov komárov skupiny Anopheles leucosphyrus, ktorá poskytuje najlepší prehľad o genetike. Vedci použili ich údaje na rekonštrukciu evolučnej histórie hmyzu z miery mutácií v ich génoch a vďaka tomu odhadli, kedy komáre prvýkrát uhryzli ľudí a kde. Bolo to na ponorenej pevnine nazývanej Sundaland, ktorej zvyšky tvoria dnes Malajský polostrov, Borneo, Sumatra a Jáva. Skupina leucosphyrus bola prvá, ktorá sa zahryzla do ľudí, iným druhom komárov chutíme až v posledných
10 000 rokoch.
Rozsiahla štúdia Drážďanskej univerzity naznačuje, že naše mozgy sú oveľa viac ovplyvnené častým opakovaním ako skutočnou hodnotou výsledku. Vedci preskúmali deväť novo zozbieraných úloh rozhodovania a šesť predtým publikovaných súborov údajov s celkovým počtom viac ako 700 účastníkov. Zistili, že mnohé „iracionálne“ preferencie vznikajú opakovaním činností, aj keď majú k dispozícii lepšie alternatívy. Výskumníci tak dokázali, že ľudia majú tendenciu opakovať už urobené rozhodnutia bez ohľadu na to, či im v novom okamihu stále dávajú zmysel. Štúdia tak poskytuje nové východiská pre realistickejší opis rozhodovacích procesov, napríklad v psychológii alebo pri navrhovaní rozhodovacích prostredí.
