Za to, že sa na dovolenke väčšinou prvú noc nevyspíme, môže fakt, že sme cicavce. Viac svetla do „problému prvej noci“ vnesie Rado Tomeš:
Problém prvej noci je už popísaný
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Fenomén problému prvej noci skutočne existuje. Je to stav, keď nevieme zaspať prvú noc v novom prostredí. Vedci z Laboratória Cold Spring Harbor a Nagojskej univerzity to teraz prvýkrát exaktne popísali. V experimente na myšiach našli skupinu neurónov, ktoré sa aktivujú, keď zviera vstúpi do nového prostredia a uvoľňujú molekulu neurotenzín, zodpovednú za udržiavanie bdelosti. Práve táto molekula potom myši chráni pred potenciálnymi nebezpečenstvami v neznámom prostredí „plytším spánkom“. Keď tieto neuróny potlačili, myši zaspali v prvú noc na neznámom mieste bez problémov. U ľudí síce môžu byť nejaké odlišnosti, ale celkovo je tento mechanizmus u cicavcov pravdepodobne univerzálny a vybavila nás ním evolúcia.
Dobrá správa prišla z laboratória Univerzity Illinois. S otepľovaním hlbokomorských vôd vedci očakávali problémy pre mikróby, ktoré pomáhajú udržiavať rovnováhu v chémii oceánov. Namiesto toho zistili, že kľúčový morský mikrób Nitrosopumilus maritimus sa už možno prispôsobuje teplejším a na živiny chudobnejším podmienkam. Výskumný tím vykonal starostlivo kontrolované experimenty, ktorých cieľom bolo zabrániť kontaminácii stopovými množstvami kovov. Čisté kultúry mikróbu vystavili rôznym teplotám a rôznym hladinám železa. Keď sa teplota zvýšila s obmedzeným obsahom železa, mikróby ho potrebovali menej a využívali ho efektívnejšie. Toto zistenie naznačuje, že organizmy dokážu prispôsobiť svoj metabolizmus tak, aby sa vyrovnali s vyššími teplotami aj so zníženou dostupnosťou železa.
