Prečo napokon v dnešnom svete prevládla monogamia, keď väčšina ľudských kultúr uprednostňovala polygamiu? O odpoveď sa pokúsili českí vedci a možno ani nebudete prekvapení z toho, čo nám teraz povie Rado Tomeš:
Monogamiu máme kvôli majetku
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Viac ako osemdesiat percent historicky doložených ľudských spoločností umožňovalo polygamiu. Štúdia vedcov z Juhočeskej univerzity spolu s kolegami zo Spojeného kráľovstva a Švajčiarska sa snaží vysvetliť, prečo to v Európe už tak nie je. Doteraz prevládali dve teórie. Podľa prvej mala monogamia znižovať počet nezadaných mužov, obmedzovať násilie a posilňovať spoluprácu. Druhá teória sa sústredí na rodiny a dedičstvo. Vedci tieto dve teórie prvýkrát systematicky porovnali z globálnych etnografických dát a skúmali takmer dve stovky spoločností z rôznych častí sveta, od lovecko-zberačských skupín, až po historické štátne útvary. A výsledok? Monogamia ako spoločenská norma vznikala opakovane ako adaptácia na problémy dedičstva a medzigeneračného súperenia o obmedzené zdroje, čiže pôdu a podobne.
Vedci z Telavivskej univerzity sa podujali preskúmať, prečo prepitné stále rastie. Hnacím motorom stále vyššej odmeny pre obsluhu sú podľa ich štúdie dve hlavné motivácie: Niektorí zákazníci dávajú prepitné, aby skutočne odmenili dobré služby. Iní dávajú prepitné, pretože cítia tlak spoločenskej normy. Podľa vedcov je ten rozdiel veľmi dôležitý. Zákazníci, ktorí si službu skutočne cenia, často nechávajú viac, ako je obvyklé. Tí, ktorí sú motivovaní najmä spoločenskými očakávaniami, majú tendenciu dorovnať sa s priemerným prepitným. Postupom času môže táto dynamika neustále zvyšovať percento prepitného na miestach, kde je dávanie prepitného bežné.
