Vedci z Masarykovej univerzity v Brne aktuálne skúmajú, čo robí s naším telom a emóciami opera. Vypočujme si Rada Tomeša:
Prebieha výskum pôsobenia opernej hudby na náš organizmus
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z Masarykovej univerzity v Brne skúmajú, čo sa s ľudským telom aj emóciami deje počas živého operného predstavenia. Sledovali srdcový tep, dych aj mozgovú aktivitu a získané dáta prepoja s tým, čo popísali diváci. Účastníci výskumu si sadli v divadle v špeciálnej čiapke, ku ktorej sú pripojené elektródy EEG. Tiež im pomocou smart hodiniek zaznamenali reakciu srdcového rytmu na rytmus hudby. O svoje pocity sa potom diváci podelili v individuálnych rozhovoroch hneď po predstavení. Výskum je nezvyčajný najmä v tom, že zisťuje rozpoloženie divákov priamo počas koncertu a nie prostredníctvom premietania videa. Záznamy z merania štyridsiatky účastníkov teraz budú niekoľko týždňov vyhodnocovať a potom celý experiment zopakujú.
Vedci z Kórejského inštitútu energetických technológií vyvinuli elektródu, ktorá zachytáva oxid uhličitý a v jednom kroku ho premieňa na užitočnú chemickú látku, kyselinu mravčiu. Navyše nová elektróda pracuje s realistickými výfukovými plynmi namiesto toho, aby vyžadovala čistený CO2. Kyselina mravčia je dôležitá chemikália používaná v rôznych aplikáciách vrátane palivových článkov a iných priemyselných procesov. Jej priama výroba z výfukových plynov by mohla zvýšiť praktickosť a zefektívniť náklady na opätovné použitie uhlíka. Výsledky vedeckého tímu naznačujú, že podobné návrhy by mohli fungovať aj v prípade zachytávania a premeny ďalších skleníkových plynov vrátane metánu.
