Zuby môžu slúžiť ako výborný ukazovateľ zdravia, dokonca aj dĺžky života. O rozsiahlej japonskej štúdii nám povie viac Rado Tomeš:
Zuby ako ukazovateľ dĺžky života
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Výskumný tím z Univerzity v Osake analyzoval zdravotné a stomatologické záznamy viac ako 190 tisíc ľudí vo veku 75 rokov a starších a pri každom zube sledoval, či je zdravý, opravený, pokazený alebo úplne chýba. Vďaka mimoriadne detailnej analýze mohli vedci presnejšie než kedykoľvek predtým preskúmať vzťah medzi stavom chrupu a úmrtnosťou. Výsledky ukázali, že zdravé a opravené zuby sú z hľadiska rizika úmrtia prakticky rovnocenné. Naopak väčší počet chýbajúcich alebo neliečených zubov bol jasne spojený s vyšším rizikom úmrtia z akejkoľvek príčiny. Súvislosť medzi chrupom a dĺžkou života má pravdepodobne niekoľko príčin. Pokazené alebo chýbajúce zuby môžu byť zdrojom chronického zápalu, ktorý sa z ústnej dutiny šíri do celého organizmu a zvyšuje riziko mnohých ochorení.
Vedci z Wisconsin-Madisonskej univerzity poslali na Medzinárodnú vesmírnu stanicu vírusy infikujúce baktérie, takzvané fágy a zistili, že mikróby sa nesprávali rovnako ako na Zemi. Presnejšie, podľa ich štúdie zverejnenej v časopise PLOS, vesmír zásadne mení spôsob, akým fágy a baktérie interagujú: infekcia sa spomaľuje a oba organizmy sa vyvíjajú inou trajektóriou ako na Zemi. Po podrobnom preskúmaní hlbokým mutačným skenovaním, objavili u vírusov aj baktérií genetické zmeny, ktoré zmenili spôsob, akým sa vírusy v mikrogravitácii viažu na baktérie a ako sa baktérie bránia. Tieto nové biologické zistenia pomôžu vedcom vytvoriť také fágy, ktoré budú prirodzene agresívnejšie v boji proti baktériám, ktoré sú na Zemi rezistentné voči antibiotikám.
