Japonskí vedci zostrojili v laboratóriu obvody ľudského mozgu. O výnimočnom vývoji nám povie Rado Tomeš:
Laboratórne obvody ľudského mozgu
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Výskumníci z Nagojskej univerzity úspešne zrekonštruovali kľúčové ľudské nervové obvody v laboratóriu pomocou drobných, viacregionálnych modelov mozgu nazývaných asembloidy. Tieto štruktúry sú vypestované z kmeňových buniek a sú navrhnuté tak, aby napodobňovali, ako sa rôzne časti ľudského mozgu prepájajú a komunikujú. Pomocou tohto systému vedci ukázali, že talamus hrá ústrednú úlohu pri formovaní špecializovaných nervových obvodov v ľudskej mozgovej kôre a organizácii jej neurónových sietí. Signály z talamu spúšťali synchronizovanú aktivitu v špecifických typoch neurónov, zatiaľ čo iné zostali neovplyvnené. Systém veľmi dobre napodobňuje vývoj ľudského mozgu a mohol by zmeniť spôsob, akým vedci študujú neurologické poruchy.
Nový archeologický výskum vedcov z Univerzity v Exeteri dokázal, že psy sa začali meniť a odlišovať skôr, ako sme sa doteraz učili. Ich štúdia predstavuje najrozsiahlejšiu analýzu lebiek psov, aká sa kedy uskutočnila. Od roku 2014 preskúmali 643 lebiek psovitých zvierat z moderných aj archeologických zdrojov vrátane uznávaných plemien, pouličných psov a vlkov. Tieto exempláre spolu pokryli približne 50 000 rokov, od pleistocénu až po súčasnosť. Analýza odhalila, že už pred 11 tisíc rokmi psy vykazovali širokú škálu tvarov lebiek a veľkostí tela. Táto rastúca rozmanitosť pravdepodobne odrážala mnohé úlohy, ktoré psy zohrávali v raných ľudských spoločnostiach vrátane lovu, pasenia, stráženia a spoločníctva. Tam niekde sa začalo prirodzené šľachtenie psích plemien.
