Od kedy sa ľudia bozkávajú? Odjakživa. Vedci sa na to pozreli z pohľadu evolúcie a o ich výsume vie viac Rado Tomeš:
Spektrum
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Bozkávaniu holduje menšina ľudských kultúr, iba 46%. Vedci z Oxfordskej univerzity sa teda rozhodli zistiť, či ide o kultúrny alebo evolučný fenomén. K dispozícii mali všetky dostupné informácie o bozkávaní moderných druhov primátov a vychádzali z množstva dát o správaní aj anatómii primátov. Bozkávanie vzali ako evolučnú „vlastnosť“ a na základe toho vykonali desať miliónov počítačových simulácií, v ktorých napodobnili najrôznejšie scenáre evolúcie primátov, a odhadli tak pravdepodobnosť bozkávania u rôznych predkov človeka. Zistili, že bozkávanie je prastará aktivita, ktorá sa vyvinula u predkov ľudoopov už pred 21 a pol až takmer 17-timi miliónmi rokov. Vďaka tomu dodnes pretrváva u väčšiny prežívajúcich druhov ľudoopov.
Iránske úrady varujú, že v Teheráne hrozí počas pár týždňov „deň nula“, kedy vyschnú kohútiky. Za krízou stoja zmeny klímy, zlé hospodárenie aj nedávna vojna s Izraelom. Islamská republika začala s osievaním mrakov a zvažuje využitie odsolenej vody z Perzského zálivu. Obe riešenia sú však pre umierajúcu ekonomiku nákladné. Podľa expertov môže kríza vyústiť aj do pádu režimu. Iránska meteorologická organizácia uviedla, že zrážky sú tento rok v krajine o 89 percent nižšie, než je dlhodobý priemer. Úrady už začali operáciu osievania mrakov, ktorú využívajú aj Saudská Arábia, Emiráty či niektoré časti USA vrátane Arizony, to však môže Iránu priniesť úhrny zrážok vyššie maximálne o 5 až 15 percent.
