Starobylá legenda rozpráva, že jeden lovec videl raz evanjelistu Jána, ako sa hral s prepelicou.
Spýtal sa ho:
- Ako je to možné, že ty, taký vážený človek, mrháš čas touto neužitočnou činnosťou?
Ján odpovedal:
- A prečo ty nenosíš luk stále natiahnutý? Iste preto, aby nestratil svoju pružnosť. Nečuduj sa, keď po práci dožičím svojmu duchu trochu odpočinku a zotavím sa, aby som sa s väčšou chuťou mohol pustiť do ďalšej práce.
V súčasnom svete cítime, že zotavenie a odpočinok nie sú samozrejmosťou. Náročné tempo života od nás vyžaduje stálu aktivitu, ak chceme držať krok s vysokými požiadavkami na množstvo a kvalitu práce. Keď si unavení uvedomíme potrebu oddychu, zisťujeme, že nás strháva prúd rýchleho životného rytmu, ktorému sa nevládzeme vzoprieť. Je často silnejší ako my. Diktuje nám svoj štýl. Strháva nás do víru stálej aktivity.
Zdá sa, že v súčasnosti mnoho ľudí nevie oddychovať, že odpočinok je pre nich neznámy pojem. Pri oddychu sú nespokojní. Ešte aj vtedy myslia, čo budú robiť po jeho skončení, koľko povinností ich čaká, čo všetko musia stihnúť. Mnohokrát sa vymania zo zovretia neustálej činnosti až vtedy, keď ich choroba pripúta na lôžko.
Všetkého veľa škodí. Aj nadmerná činnosť má negatívne dôsledky. Nielen lenivosť, ale aj prepracovanosť ohrozuje náš život. Vždy je aktuálna biblická správa, že po stvorení sveta Boh na siedmy deň odpočíval.
Čas oddychu nie je stratený tak, ako pre šoféra nemôže byť plytvaním času zastavenie pri benzínovom čerpadle.
Primeraný odpočinok je predpokladom k tomu, aby sme nielen vykonali hodnotné dielo, ale aj užívali jeho plody.
