Pracoval som na záhrade. Už dlhšiu dobu som cítil silnú únavu tela.
Neraz som prosil Boha, aby mi dal odpočinúť, aj keď to bolo v mojom slobodnom rozhodnutí zastaviť sa a zrelaxovať. Už v to ráno som pociťoval únavu. Vyšiel som na rebrík opretý o strom, aby som si naň upevnil motúz, ktorý mi mal slúžiť ako vodítko pri zostrihovaní vysokého porastu okrasných kríkov. Zrejme som sa viac postavil na ľavú stranu rebríka, ktorý sa pod mojou váhou nahol do určitého uhla, a to sa mi stalo osudným. Pád na chrbticu z jeden a pol metrovej výšky našťastie dopadol iba tvrdým narazením chrbtice, čo ma vyradilo na pár dní z pracovnej činnosti. Mohlo to dopadnúť aj horšie, ale našťastie nedopadlo.
Na druhý deň som čítal jeden príbeh, s ktorým sa chcem s vami podeliť: „Kráľ so sluhom boli na poľovačke, keď kráľa napadlo divé zviera. Sluha kráľa ochránil, ale kráľ v zápase prišiel o jeden prst. Sluha mu na to vraví: „Všetko je v Božej prozreteľnosti.“ Kráľ sa nahneval na sluhu a dal ho zavrieť. Po istom čase znova vyšiel na poľovačku, na ktorej ho zajali divosi a chystali si ho pripraviť ako zápalnú obetu. Keď však zbadali, že mu chýba prst, usúdili, že nie je vhodný. Keď sa kráľ vrátil, spýtal sa sluhu, ktorého prepustil: „Ako je možné, keď Boh vedel, že mi hovoríš pravdu, že dovolil, aby som ťa nespravodlivo uväznil?“ Sluha mu vraví: „Pozri sa, kráľ, keby prozreteľný Boh nebol dopustil na mňa tú nespravodlivosť a nebol by som vo väzení, určite by som bol s Tebou na tej poľovačke. A pozri sa na moje ruky – ja mám všetkých desať prstov.“
Z tohto príbehu môžeme usúdiť, že Boh svojou prozreteľnosťou ochránil pred obetou divochov kráľa aj sluhu. Možno keby som nespadol a neutrpel ľahké zranenie, mohlo sa mi stať niečo horšie pod vplyvom úplnej vyčerpanosti. Mne to teraz pripadá ako nútený odpočinok. Bolesť prejde, únava tak isto a vďačím Bohu, že žijem.
