Chlieb! Slovo, ktoré často vyslovujeme, a málo si uvedomujeme, aké dôležité je mať ho.
Prečo? Lebo ho máme stále dostupný, deň čo deň. Ale je mnoho krajín, kde pri vyslovení slova chlieb sa môžu akurát tak len „sliny zbiehať“, lebo realita držať chlieb v rukách a ešte viac – chlieb konzumovať - je iba túžbou, ba priam fikciou, len, žiaľ, s tragickými následkami – smrťou. Možno práve dnes, keď je v kalendári meno Anton, spomenieme si na toho, ktorý tomuto menu dal v dejinách najväčšiu známosť - sv. Anton Paduánsky, vynikajúci filozof, teológ, rehoľník, kňaz a hlavne človek s veľkým Č. Prečo, lebo vždy sa vedel podeliť. Podeliť o chlieb, ktorý je základom zachovania života. A preto azda ten dnešný deň by mal byť výzvou pre všetkých, aby pochopili slová prosby: „A daj chleba všetkým, ktorí ho nemajú“.
Aj dnes sú tisíce detí, ktoré zomrú, lebo nie že by nebol niekto, kto by im nedal chlieb, ale hlavne, že ho nemajú. Že tí, ktorí by im ho chceli dať, samy ho nemajú. Vidieť smútok, bolesť ba priam zúfalstvo v ich očiach nemožno nevidieť. Pritom by stačilo iba tak málo, aby sme sa podelili. Podelili s krajcom chleba. Svätca dnešného dňa mnohí vzývajú ako pomocníka v situáciách, keď niečo stratia. Možno by sme ho mali prosiť, aby pomohol nájsť mnohým ich stratené svedomie, ktoré by ich viedlo k úžasnej vlastnosti rozlámania chleba. Veľmi často počujem, že chlieb je drahý a stále rastie jeho cena, ale ruku na srdce – koľko chleba skončí v kontajneri? Možno pár centov, ktoré by ostali v našej ruke pri kúpe menšieho chleba, ktorý nám postačí, by sme tie ušetrené mohli darovať „na chlieb svätého Antona“. Ten chlieb, ktorý práve nasledovníci tohto svätca rozdeľujú už dlhé stáročia tým najnúdznejším. Čo vy na to, milí rozhlasoví poslucháči?
