V najsuchšej púšti sveta skúmajú vedci jednu zaujímavú rastlinu s veľkou budúcnosťou. Rado Tomeš nám povie viac:
Hľadajú sa gény rastlín do veľkého sucha
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Na najsuchšej púšti sveta Atacame vedci z čilskej Univerzity Andrésa Bella skúmajú malú odolnú rastlinu Cistanthe. Veria, že ukrýva genetické informácie, ktoré by mohli pomôcť poľnohospodárskym plodinám odolávať suchu. Tím práve vykonáva genetické sekvenovanie rastliny s cieľom odhaliť vlastnosti, ktoré umožňujú fuchsiovo sfarbenému kvetu prežiť nedostatok vody a extrémne teplotné výkyvy v jednom z najdrsnejších prostredí na planéte. Keď táto rastlina čelí stresu z dôvodu sucha, intenzívneho slnečného žiarenia alebo slanosti, aktivuje metódu šetriacu vodu, ktorá sa volá CAM fotosyntéza. Keď sa podmienky zlepšia, kvet sa vráti k bežnejšiemu druhu fotosyntézy, takzvanej C3 fotosyntéze. Vedcov teraz zaujíma, aké gény spúšťajú túto flexibilitu a chcú ich posunúť aj ďalším rastlinám.
Prví Slovania na našom území konzumovali najčastejšie mlieko, proso a med. Tým sa odlišovali od Germánov, ktorí mali naopak v obľube bravčové mäso. Vyplýva to z rozsiahlych analýz molekúl potravín zachovaných v črepinách z hrncov z približne šiesteho storočia a z kostí skonzumovaných zvierat, ktoré preskúmal medzinárodný výskum pod vedením Masarykovej univerzity v Brne. Vedci zloženie stravy zisťovali na základe analýzy organických zvyškov, predovšetkým tukov. Aj v čase Veľkej Moravy, teda v deviatom storočí, celá populácia vrátane veľkomoravskej elity konzumovala kašu z olúpaného prosa vo veľkom množstve. Príchod Slovanov do strednej Európy priniesol aj veľkú zmenu v strave. Okrem spomenutej kaše so sebou Slovania priniesli aj husté polievky a dusené jedlá s mäsom.
