Zákaz vlečných sietí pri rybolove vracia do oceánu život. O najnovšom švédskom výskume nám povie Rado Tomeš:
Zákaz vlečných sietí prináša výsledky
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z Univerzity v Göteborgu študovali, ako ekosystému prospel zákaz vlečných sietí pri rybolove v Národnom parku Kosterhavet, kde zakázali tento spôsob chytania rýb pred 26 rokmi. Zistili, že za štvrťstoročie tam došlo k zásadným zmenám k lepšiemu. Vedcom významne pomohla umelá inteligencia, ktorá namiesto nich prešla obrovské množstvo snímok za desiatky rokov. Dokázala na nich odhaliť celkom sedemnásť rôznych druhov morských ekosystémov. Bez strojového učenia by nebolo možné analyzovať také veľké množstvo podvodných videí rôznej kvality a zistiť čo najpresnejší počet jednotlivých druhov. Okrem AI im pomohol aj superpočítač NAISS. Okrem obnovy vďaka koncu vlečných sietí však vedci identifikovali ďalší fenomén: v národnom parku Kosterhavet sa síce obnovuje celý ekosystém, mnoho druhov živočíchov však migruje na sever pre zvýšenú teplotu vody.
Vedci z Kodanskej a Technickej univerzity v Dánsku oprášili takmer zabudnutý recept na jogurt, ktorý bol kedysi bežný na Balkáne a v Turecku. Celý proces zabezpečujú červené lesné mravce druhu Formica, ktoré prenášajú baktérie mliečneho a octového kvasenia, ktoré pomáhajú zrážať mliečne výrobky. Jeden typ baktérií bol veľmi podobný tomu z komerčne dostupného kvásku. Pointou v procese výroby starodávneho jogurtu sú však živé mravce. Kyselina mravčia okysľuje mlieko, ovplyvňuje jeho textúru a pravdepodobne vytvára ideálne prostredie pre prosperitu mikróbov v jogurte. Enzýmy z mravcov a mikróbov tak pracujú spoločne pri rozklade mliečnych bielkovín a premene mlieka na jogurt. Na záver svojej štúdie však vedci konštatujú, že výroba jogurtu zo živých mravcov má veľké riziká. Sú totiž prenášačmi rôznych parazitov.
