Lebka, ktorú našli v Číne, rozpráva trochu iný príbeh ľudstva, ako popisuje súčasná teória. Viac nám povie Rado Tomeš:
S evolučným rozdelením ľudstva je to zložitejšie
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Lebku našli už v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v čínskej provincii Chu-Pej. Spočiatku to vyzeralo, že patrí druhu Homo erectus, čo je najstarší druh ľudí, ktorý vtedy vedci poznali. Teraz ju medzinárodný tím vedcov analyzoval tými najmodernejšími metódami, aké má paleontológia k dispozícii a zistil, že patrí skôr k rovnakému rodu Homo longi a je blízka denisovanom, len nedávno objavenej populácii prehistorických ľudí s nejasným pôvodom. Analýza spočívala v detailnom popise lebky a jej virtuálnej rekonštrukcii a v porovnaní s viac ako stovkou ďalších fosílnych lebiek. Výsledky významne posúvajú časovú os vývoja našich predkov. Podľa štúdie zverejnenej v časopise Science to naznačuje, že už pred miliónom rokov sa naši predkovia rozdelili do odlišných skupín, čo ukazuje na oveľa skoršie a zložitejšie evolučné rozdelenie ľudstva, než sa doteraz predpokladalo.
Vlky sa boja ľudí, aj keď žijú na území, kde sú prísne chránené. Dokazuje to experiment vedcov z Ontarijskej Univerzity s vlkmi žijúcimi na rozsiahlej ploche v severnej časti stredného Poľska. Vedci tu nainštalovali fotopasce s reproduktormi, ktoré pri spustení v blízkosti zvierat natáčali ich reakciu na pokojnú poľskú reč v poľštine, štekanie psov alebo neohrozujúce kontrolné zvuky, ako napríklad vtáčie štebotanie. Vedci chceli vidieť, čo vlky najviac znepokojí. Ukázalo sa, že vlky utekali až dvakrát častejšie, keď začuli zvuk ľudského hlasu, v porovnaní s inými zvukmi. Rovnako sa zachovali aj ďalšie veľké zvieratá, ktoré tam žijú, vrátane jeleňov a diviakov. Podobné údaje prichádzajú z celého sveta z rôznych výskumov o iných veľkých mäsožravcoch, ako sú leopardy, bomby alebo hyeny.
