Vedci potvrdili, že klaviristi dokážu meniť farbu tónu, tým správnym dotykom. Na vedecký koncert pozýva Rado Tomeš:
Krásne tóny klaviristov sú vedecky podloženou zručnosťou
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Výskumná skupina z NeuroPiano Institute a spoločnosti Sony Computer Science Laboratories, oznámila výsledky výskumu, ktoré po prvý raz vedecky objasnili, ako manipulácia klaviristov s klávesmi mení farbu tónu klavíra. Vedci vyvinuli unikátny senzorový systém, ktorý dokáže merať pohyby klávesov klavíra s veľkým časovým rozlíšením. Ruku k dielu pridali aj profesionálni klaviristi. Výsledkom je odpoveď na otázku, ktorá nebola zodpovedaná viac ako sto rokov. Manipulácia s farbou zvuku dotykom, ktorú klaviristi kultivujú, nie je len senzorická metafora, ale vedecky podložená zručnosť. Vedci vo svojej štúdii konštatujú, že kontrola telesnej motoriky na vysokej úrovni formuje umelecké vnímanie, čo naznačuje potenciálne aplikácie v rôznych disciplínach vrátane rehabilitácie, prenosu zručností a dizajnu ľudského rozhrania.
Vedci z Barcelony získali unikátnu príležitosť nahliadnuť do tajomstva extrémnej dlhovekosti. Podrobne preskúmali telo Márie Branyasovej, ktorá zomrela minulý rok vo veku 117 rokov ako najstarší žijúci človek na svete. Výsledky, zverejnené v časopise Cell Reports Medicine, naznačujú, že Branyasová bola výnimočná nielen svojím zdravým životným štýlom, ale predovšetkým genómom, ktorý starol oveľa pomalšie ako jej telo. Vedcov prekvapil stav jej telomér, teda ochranných „čiapočiek“ na koncoch chromozómov, ktorých skracovanie sa bežne spája so starnutím a zvýšeným rizikom smrti. Branyasová mala teloméry výrazne skrátené. Najnovšie štúdie však naznačujú, že u ľudí extrémne vysokého veku už dĺžka telomér nie je dobrým ukazovateľom biologického veku. V jej prípade mohli naopak krátke teloméry brániť rozvoju nádorov, pretože obmedzovali schopnosť buniek nekontrolovane sa deliť.
