Vedci zistili, že nezdravé jedlo s vysokým obsahom tuku takmer okamžite narúša pamäťové okruhy v mozgu. Pokračuje Rado Tomeš:
Nezdravá strava rekordne rýchlo poškodzuje mozog
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Nová štúdia výskumníkov Lekárskej fakulty Univerzity Severnej Karolíny, publikovaná v časopise Neuron, odhaľuje jedinečný pohľad na to, ako nezdravé jedlo dokáže preprogamovať pamäťové centrum mozgu. V experimente na myšiach zistili, že špeciálna skupina mozgových buniek v hipokampe, nazývaná CCK interneuróny, je po konzumácii stravy s vysokým obsahom tukov nadmerne aktívna, v dôsledku zhoršenej schopnosti mozgu prijímať glukózu. Táto nadmerná aktivita narúša spôsob, akým hipokampus spracováva pamäť. Deje sa to rýchlo, už do štyroch dní. Po obnovení hladiny glukózy v mozgu sa u myší hyperaktívne neuróny upokojili a ich pamäť fungovala opäť správne. Strava s vysokým obsahom tukov, bohatá na nasýtené tuky, by podľa štúdie mohla viesť k zvýšenému riziku vzniku neurodegeneratívnych ochorení, ako je demencia a Alzheimerova choroba.
Vedci z Inštitútu geologických vied na Univerzite v Berne po prvýkrát dokázali, že chemické zloženie ranej Zeme, ktoré bolo v čase najneskôr tri milióny rokov po vzniku Slnečnej sústavy vôbec nepodporovalo vznik života. Výskumný tím použil kombináciu izotopových a prvkovových údajov z meteoritov a terestriálnych hornín na rekonštrukciu procesu formovania Zeme. Pomocou modelových výpočtov dokázali v čase zúžiť, ako sa chemické zloženie Zeme vyvíjalo v porovnaní s inými planetárnymi stavebnými kameňmi. Na mladej planéte takmer neexistovali žiadne prvky potrebné pre život, ako je voda alebo zlúčeniny uhlíka. Výsledky štúdie zverejnenej v časopise Science Advances tak podporujú predpoklad, že až neskoršia zrážka s planétou Theia spôsobila, že Zem sa stala planétou priaznivou pre život. Theia sa pravdepodobne sformovala ďalej v slnečnej sústave, kde sa hromadili prchavé látky, ako napríklad voda.
