Vedci objavili nástroje, ktoré menia naše chápanie migrácie v dávnych dobách. Rado Tomeš nám povie viac:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Nedávne zistenia vedcov z Griffithovej univerzity na základe objavu kamenných nástrojov datovaných najmenej do obdobia pred vyše miliónom rokov z obdobia ranej doby ľadovej ukazujú, že raní hominíni uskutočnili rozsiahlu hlbokomorskú plavbu, aby sa dostali na indonézsky ostrov Sulawesi, oveľa skôr, ako sa predpokladalo. Našli ich v lokalite Calio a sú to malé, ostré úlomky kameňov, ktoré títo ľudia vytesali z väčších riečnych kameňov. Je to dôležitý kúsok skladačky, ale lokalita Calio zatiaľ nepriniesla žiadne fosílie hominínov, takže hoci teraz vedci vedia, na ostrove Sulawesi pred miliónom rokov žili výrobcovia nástrojov, ich identita zostáva záhadou. Vedci sa domnievajú, že teoreticky mohol prelomiť impozantnú morskú bariéru medzi pevninskou juhovýchodnou Áziou a ostrovom Homo erectus a počas státisícov rokov prešiel ostrovným nanizmim.
Aj archeológovia môžu mať neuveriteľné šťastie. Z hlbín pri Egadských ostrovoch vylovili mimoriadne zachovanú rímsku prilbu typu „Montefortino“, ktorá patrí k najcennejším nálezom spojeným s rozhodujúcou námornou bitkou Prvej púnskej vojny. Podľa talianskych archeológov je to jedna z najkrajších a najkompletnejších prilieb, aká keby bola nájdená. Prilba má v hornej časti malý výstupok, na ktorý sa pripevňovali chocholy, vyčnievajúce šilty, ako dnešná baseballová čiapka, a veľké odklápacie lícnice na pántoch. Ako ozdoba sa na prilbe nosili najskôr voľné kohútie perá, neskôr vojaci na prilbe nosili chochol z konských vlasov. Okrem vojenskej prilby vedci objavili aj bronzovú rukoväť a ďalšiu zhruba tridsiatku artefaktov, konkrétne meče, oštepy a kopije, priamo spojené s námorným stretom Ríma a Kartága.
