Výskum SAV pomáha rastlinám počas sucha

Vedkyne zo SAV pomáhajú zachraňovať úrodu v období sucha pomocou biostimulantov. O čo vlastne ide, povie Rado Tomeš:

SPEKTRUM Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Podľa článku zverejneného na portáli Veda na dosah, vedkyne Chemického ústavu SAV vyriešili dlhé obdobie sucha pridávaním biostimulantov vyrobených z kvasiniek. Keďže každá plodina potrebuje špecifický druh kvasinky, zamerali sa na pšenicu. Pointou ich výskumu je fakt, že špecifické kvasinky sú drobné mikroorganizmy prirodzene sa vyskytujúce v pôde, preto ich pridávanie k rastlinám nenaruší prirodzený pôdny mikrobióm, nezaťaží pôdu ani vodu. Aplikácia kvasiniek je teda šetrná k životnému prostrediu. Nie je potrebné ich pridávať do pôdy tak často, ako je to pri umelých hnojivách, čím sa šetria náklady. Ďalšou výhodou je aj to, že kvasinky produkujú do svojho okolia najmä organické látky, ktorých výroba vyžaduje energiu. Rastlina však šetrí prijímaním týchto látok vlastnú energiu, ktorú môže následne využiť pri raste alebo tvorbe zŕn.

Vedci z Technologického inštitútu v Georgii rozlúštili záhadu nekontrolovateľných vĺn, akýchsi vysokých vodných stien, ktoré odrazu udrú na loď alebo ropnú plošinu. Vedci analyzovali 27 500 záznamov vĺn zozbieraných počas 18-tich rokov v Severnom mori, čo je najkomplexnejší súbor údajov svojho druhu. Každý záznam zachytil 30 minút podrobnej aktivity: výšku vlny, jej frekvenciu a smer. Zistili, že najväčšie vlny sú zrejme výsledkom dvoch jednoduchších efektov. Lineárneho zostrovania, keď sa vlny, ktoré sa šíria rôznymi rýchlosťami a smermi, náhodou zoradia v rovnakom čase a na rovnakom mieste,  a vytvoria tak oveľa vyšší hrebeň ako zvyčajne. Druhým dôvodom sú takzvané vzťahové nelinearity druhého rádu. Sú to prirodzené vlnové efekty, ktoré naťahujú tvar vlny, čím spôsobujú, že vrchol je strmší a vyšší, zatiaľ čo dno splošťujú. Toto skreslenie spôsobuje, že veľké vlny sú ešte vyššie o 15 – 20 %.