Veľké sucho v krajine môže priniesť aj nadšenie a nové objavy tak, ako sa to prihodilo irackým archeológom. O objave vzácnych hrobiek nám povie viac Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Archeológovia v suchom postihnutom Iraku objavili 40 starovekých hrobiek po tom, ako klesla hladina vody v najväčšej vodnej nádrži v krajine. Hrobky, podľa predpokladov staré viac ako 2300 rokov, odhalili na okrajoch Mósulskej priehrady v oblasti Chanké v provincii Dahúk na severe krajiny. Tím regionálneho pamiatkového úradu preskúmal oblasť už pred dvomi rokmi, spozoroval však len časti niekoľkých hrobiek. Pracovať v lokalite im umožnil až tohtoročný pokles hladiny na najnižšiu úroveň. V posledných rokoch archeológovia odhalili v dôsledku sucha, ktoré sužuje Irak päť rokov po sebe, v tej istej oblasti ruiny spred tisícov rokov. Novoobjavené hroby podľa predpokladov pochádzajú z helénskeho alebo helénsko-seleukovského obdobia. Chcú ich premiestniť do múzea na ďalšie skúmanie a zachovanie, kým oblasť znova zaplaví voda.
Talianski vedci zaznamenali pozoruhodný úspech pri skúmaní sopky na ostrove Vulcano pri Sicílii. Využili kombináciu hustej siete prenosných seizmických senzorov a umelej inteligencie, ktorá spracovala obrovské množstvo dát o jemných otrasoch zeme. Vďaka tomu vytvorili detailnú mapu podzemných „kanálov“ sopky a dokázali odhaliť aj malé, rýchlo prebiehajúce zmeny v jej vnútri, ktoré korelujú s pohybmi plynu a deformáciami povrchu. Nová metóda umožňuje sledovať zmeny počas dní až týždňov, čo je výrazne presnejšie ako tradičné metódy. Schopnosť zachytiť rýchle zmeny v hĺbke má zásadný význam pre predpovedanie sopečného správania a hodnotenie rizika erupcie v reálnom čase. Výsledky ukazujú nielen doteraz neznáme zásobníky taveniny a priechody tekutých plynov, ale aj prepojenie medzi plytkým hydrotermálnym systémom a hlbšou magmou. Prenosné senzory a AI tak umožnili sledovať procesy, ktoré boli doteraz skryté a ťažko merateľné.
