Ukladanie oxidu uhličitého na morskom dne

Prvé komerčné zariadenie na ukladanie oxidu uhličitého z priemyselnej výroby začalo pred pár dňami fungovať pri nórskom pobreží. Rado Tomeš nám povie viac:

SPEKTRUM Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Ide o spoločný projekt troch ropných gigantov, ťažobných spoločností Equinor, Shell a TotalEnergies. Jeho podstatou je zachytávať v európskych komínoch oxid uhličitý, ktorý by inak pri spaľovaní fosílnych palív unikal do atmosféry a tam prispieval k otepľovaniu planéty. Potom ho odvezú a uložia na morské dno. V praxi to vyzerá tak, že po zachytení je CO 2 skvapalnený a loďou sa prepravuje do terminálu Oygarden neďaleko Bergenu na západnom pobreží Nórska. Tam ho prevedú do veľkých nádrží a nakoniec sa vstrekuje 100 kilometrov dlhým potrubím do morského dna v hĺbke približne 2,5 kilometra, kde by mal zostať navždy. Voči tejto technológii však existuje celý rad výhrad. Procedúra ukladania je totiž natoľko drahá, že priemyselným podnikom sa neoplatí ju využívať a lecnejšie ich vyjde kúpa emisných povoleniek.


Výskumný tím na University of Minnesota Twin Cities prvýkrát predviedol prelomový proces, ktorý kombinuje 3D tlač, biológiu kmeňových buniek a laboratórne pestované tkanivá na zotavenie po poranení miechy. Recenzovanú štúdiu nedávno zverejnil vedecký časopis Advanced Healthcare Materials. Metóda zahŕňa vytvorenie unikátnej 3D tlačenej štruktúry s mikroskopickými kanálikmi pre laboratórne vypestované orgány. Kanáliky vo finále osídlia špecifické nervové bunky odvodené od dospelých ľudských kmeňových buniek, ktoré sú schopné deliť sa na špecifické typy zrelých buniek. Zjednodušene, štruktúra riadi kmeňové bunky, aby sa zmenili na funkčné nervové bunky. Vedci tento princíp úspešne otestovali na potkanoch s prerušenou miechou a položili tak základ k budúcej liečbe miechy u ľudí.