Vyrobiť skutočne chutnú čokoládu už nebude problém, vedci totiž popísali proces, ako sa k nej môžu výrobcovia dopracovať. Pokračuje Rado Tomeš:
Vedci odhalili tajomstvo čokoládovej chuti
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z Univerzity v Notthinghame rozlúštili mikrobiálne a environmentálne faktory, ktoré stoja za fermentáciou kakaa, kľúčovým procesom, ktorý definuje chuť čokolády. Identifikovali kľúčové mikrobiálne druhy a metabolické vlastnosti spojené s jemnou čokoládou a zistili, že teplota a pH, spolu s mikrobiálnymi spoločenstvami sú silnými a konzistentnými indikátormi vývoja chuti. Výskum zverejnený v časopise Nature Microbiology posúva spontánnu a nekontrolovanú fermentáciu k štandardizovanému, vedecky podloženému procesu. Rovnako ako štartovacie kultúry spôsobili revolúciu vo výrobe piva a syra, aj fermentácia kakaa je pripravená na vlastnú transformáciu, poháňanú mikróbmi, riadenú údajmi a prispôsobenú pre vynikajúcu chuť. Efektívna adaptácia fermentačného procesu kladie základy pre novú éru vo výrobe čokolády.
Výskumníci z Kalifornskej univerzity v San Franciscu identifikovali proteín, ktorý stojí za starnutím mozgu. Skúmali, ako sa gény a proteíny v hipokampe u myší časom menili a našli len jeden, ktorý sa líšil medzi starými a mladými zvieratami. Volá sa FTL1. Keď výskumníci umelo zvýšili hladiny FTL1 u mladých myší, ich mozgy a správanie sa začali podobať mozgom a správaniu starých myší. Keď však znížili množstvo FTL1 v hipokampe starých myší, znovu nadobudli mladosť. Mali viac spojení medzi nervovými bunkami a dosiahli lepšie výsledky v testoch pamäte. U starých myší FTL1 tiež spomalil metabolizmus v bunkách hipokampu. Liečba buniek zlúčeninou, ktorá stimuluje metabolizmus, však týmto účinkom zabránila. Podľa vedcov nejde len o prevenciu a oddialenie starnutia mozgu. Je základom vývoja postupov na zmiernenie najhorších dôsledkov starnutia mozgu. Štúdiu publikoval odborný časopis Nature Aging.
