Viete si predstaviť, že by vám pri popálenine strekli v nemocnici kožu do rany a tá by sa zacelila bez jaziev? Už je to skutočne možné, Rado Tomeš nám povie viac:
Náhradná koža zo striekačky
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci zo švédskej Univerzity v Linköpingu vyvinuli prelomovú „kožu v injekčnej striekačke“. Je to gél naplnený živými bunkami, ktorý sa dá aplikovať priamo na rany alebo dokonca vytlačiť pomocou 3D tlače do kožných štepov. Táto inovácia pomôže telu vybudovať funkčnú dermu namiesto jazvového tkaniva tak, že kombinuje fibroblastové bunky na želatínových guľôčkach s gélom kyseliny hyalurónovej, ktoré držia pohromade. V štúdii zverejnenej v časopise Advanced Healthcare Materials výskumníci vytlačili pomocou 3D tlače malé puky, ktoré umiestnili pod kožu myší. Výsledky boli výborné a myši si dokázali vďaka implantovaným stavebným materiálom vytvoriť vlastnú dermu. Výskum položil základ pre novú liečebnú technológiu obnovy kože a načrtol možnú cestu pre vývoj umelých tkanív.
Vývojári z Cornellovej univerzity vyvinuli nízkoenergetický mikročip, ktorý nazývajú „mikrovlnný mozog“, prvý procesor, ktorý dokáže počítať ultra rýchle dátové signály aj signály bezdrôtovej komunikácie využitím fyziky mikrovĺn. Podľa štúdie zverejnenej v časopise Nature Electronics, tento procesor je prvou skutočnou mikrovlnnou neurónovou sieťou a je plne integrovaný na kremíkovom mikročipe. Vykonáva výpočty v reálnom čase, ide o dekódovanie rádiových signálov, sledovanie radarových cieľov či digitálne spracovanie údajov. Pri spotrebe menej ako 200 miliwattov energie dokáže obísť veľké množstvo krokov spracovania signálu, ktoré musia digitálne počítače vykonávať bežne. Dokonca je schopný rozpoznávať vzory a učiť sa z dát. Hoci je čip stále experimentálny, vedci už skúmajú spôsoby, ako zlepšiť jeho presnosť a integrovať ho do existujúcich mikrovlnných a digitálnych platforiem na spracovanie.
