Kameň mudrcov je realita. Síce nevyzerá ako kameň a ani vám nezaručí nesmrteľnosť, dokáže však premeniť olovo na zlato. Rado Tomeš vie viac:
Z olova na zlomok sekundy zlato
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z Kansaskej univerzity dosiahli vo Veľkom hadrónovom urýchľovači prchavú formu modernej alchýmie – premenili olovo na zlato, hoci len na zlomok sekundy. Pomocou ultraperiférnych zrážok, kde ióny takmer neminú vzdialenosť, ale interagujú prostredníctvom silných fotónových výmen, sa im podarilo vyraziť protóny z jadier, čím vytvorili nové, krátkodobé prvky. Úspech v 27-kilometrovom urýchľovači častíc, ktorý sa nachádza pod francúzsko-švajčiarskou hranicou, sa uskutočnil v sofistikovanom a citlivom detektore s názvom ALICE. Tento prielom nielenže upútal celosvetovú pozornosť, ale mohol by pomôcť aj pri navrhovaní bezpečnejších a pokročilejších urýchľovačov častíc v budúcnosti.
Tím vedený biológmi z New Jersey Institute of Technology oznámil objav prvej fosílie hlinitého mravca Basiceros enana, ktorá sa zachovala v 16 miliónov rokov starom jantári z Dominikánskej republiky. Je to druh, ktorý vyhynul v miocéne, teda približne pred piatimi miliónmi rokov. Použili pokročilé zobrazovacie a 3D rekonštrukčné techniky s pomocou Okinawskej univerzity a fosíliu doslova zanalyzovali po milimetroch. Potom ju porovnali so súčasným moderným druhom. Dokázali tak popísať vývoj celého druhu v priebehu 16 miliónov rokov. Najväčším paradoxom bolo, že hlinené mravce sa zväčšovali, za tie roky dvojnásobne narástli. Fosília tiež naznačuje, že niektoré z rovnakých adaptácií, vďaka ktorým sú moderné hlinité mravce takmer neviditeľné pre predátorov v ich prostredí, existovali už najmenej pred 16 miliónmi rokov.
