Vedcom sa podarilo v laboratórnych podmienkach vypestovať mini mozog. Čo všetko dokáže, povie Rado Tomeš:
Vedci vypestovali mini mozog
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z Univerzity Johnsa Hopkinsa vypestovali prvý organoid svojho druhu, ktorý napodobňuje celý ľudský mozog, vrátane základných ciev a nervovej aktivity. Tento nový „viacregionálny mozgový organoid“ spája rôzne časti mozgu, produkuje elektrické signály a simuluje raný vývoj mozgu. Najprv vypestovali nervové bunky z oddelených oblastí mozgu a formy krvných ciev v samostatných laboratórnych miskách, potom jednotlivé časti zlepili lepkavými proteínmi, ktoré pôsobia ako biologické superlepidlo, a umožnili tkanivám vytvoriť spojenia. Ako tkanivá začali rásť, začali zároveň produkovať elektrickú aktivitu a reagovať ako sieť. Vedci dúfajú, že sledovaním vývoja týchto minimozgov odhalia, ako vznikajú ochorenia ako autizmus alebo schizofrénia, a dokonca otestujú liečbu spôsobmi, ktoré doteraz neboli možné na zvieracích modeloch.
Na konci júla došlo k extrémne silnému zemetraseniu pri východnom pobreží Kamčatky. S magnitúdou 8,8 sa stalo šiestym najsilnejším zemetrasením v histórii merania a rozpútalo vlny cunami. Odborníkov však zaujala aj erupcia, ku ktorej došlo nad ránom v nedeľu 3. augusta. Krašeninnikova sopka, ktorá je vlastne dvojitým stratovulkánom, vybuchla zhruba po 475 rokoch. Jej predošlá erupcia sa odohrala okolo roku 1550 po období pokoja, ktoré trvalo niekoľko sto rokov. Podľa expertov z tímu pre monitorovanie sopečnej aktivity v Kamčatke ide o mimoriadne významnú udalosť. Sopka bola totiž považovaná za vyhasnutú, alebo prinajmenšom hlboko spiacu. Na Kamčatke sa v posledných dňoch odohralo množstvo zaujímavých geologických udalostí a vedci určite strávia niekoľko rokov ich štúdiom.
