Vedci dokázali s pomocou umelej inteligencie veľmi presne naviesť protirakovinové bunky k zhubnému nádoru. Pokračuje Rado Tomeš:
AI pomáha protirakovinovým bunkám zasiahnuť nádor
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedcom z Technickej univerzity v dánskom Lyngby sa podarilo s pomocou umelej inteligencie vytvoriť typ bielkovín, ktoré dokážu s pozoruhodnou presnosťou navádzať protirakovinové bunky k nádoru a tým ho efektívne zničiť. Štúdia zverejnená vo vedeckom žurnále Science popisuje, ako v laboratórnych testoch T-lymfocyty sprevádzané týmito bielkovinami rýchlo lokalizovali a zabili melanómové bunky zodpovedné za rýchlo sa šíriacu a často smrteľnú formu rakoviny kože. Štúdia tak prispieva k výskumu imunoterapie, čo je typ liečby, ktorý posilňuje prirodzenú obranyschopnosť tela v boji proti chorobám. Oproti revolučnej, no zdĺhavej CAR T-bunkovej terapii, ktorá využíva pacientove vlastné geneticky modifikované T-lymfocyty, nová metóda dokáže pomocou AI navrhnúť sprevádzajúce bielkoviny len za niekoľko dní.
Evolúcia je dlhý a pomalý proces, zdá sa však, že mestskej zveri sa netýka. Vedci našli príklad evolúcie v takmer reálnom čase, ukrytý v zbierkových zásuvkách Field Museum v Chicagu. Porovnaním lebiek veveričiek východných a hrabošov poľných z oblasti Chicagoland zozbieraných za posledných 125 rokov našli dôkazy o tom, ako rýchlo sa tieto hlodavce prispôsobujú mestskému životu. Zmerali rôzne časti lebiek, vytvorili ich 3D skeny a pomocou geometrickej morfometrie sledovali zmeny v priebehu rokov za posledné storočie. Zistili, že lebky veveričiek sa časom zväčšili a rady zubov skrátili. U hrabošov sa zas zmenšili kostné hrče, kde sa nachádza vnútorné ucho. Tak sa prispôsobili stále sa zvyšujúcemu mestskému hluku. Veveričky sa zas prispôsobili čoraz mäkkšej strave, ktorú vedia získať v mestskom prostredí. Sú to síce jemné zmeny, ale z pohľadu evolúcie veľmi rýchle.
