Po dvetisíc rokoch opäť ožíva Alexandrijský maják, jeden zo starovekých divov sveta. Bude mať digitálnu podobu, viac nám povie Rado Tomeš:
Alexandrijský maják opäť ožíva
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Po viac ako dvoch tisíckach rokov od postavenia Alexandrijského majáku a tridsiatich rokoch od prvého veľkého objavu pod hladinou, sa opäť z morského dna vynárajú jeho kamene. Pod vedením archeológov a architektov z francúzskeho výskumného centra CNRS bolo z hlbín pri pevnosti Qaitbay v Alexandrii vyzdvihnutých 22 monumentálnych blokov. Medzi kamennými gigantmi, z ktorých niektoré vážia až 80 ton, sú zárubne, základové dosky aj časti doteraz neznámeho pylónu s egyptskými motívmi z helenistického obdobia. Táto zložitá technická operácia prebehla v rámci projektu PHAROS, počas posledných desiatich rokov boli pod vodou pomocou fotogrammetrie naskenované už stovky ďalších blokov. Novoobjavené kamene teraz čaká rovnaký proces: digitálne skenovanie, modelovanie a virtuálne zostavenie.
Astronómovia z Univerzity v Cambridgei objavili masívnu, skrytú exoplanétu ukrytú v prašnom disku mladej hviezdy MP Mus kombináciou najmodernejších údajov z observatória ALMA a misie Gaia Európskej vesmírnej agentúry. Spočiatku sa predpokladalo, že hviezda nemá žiadne planéty a disk okolo hviezdy na prvý pohľad zíval prázdnotou. Nové pozorovania a zradné hviezdne „kolísanie“ však poukázali na veľkého plynného obra, 10-krát väčšieho ako Jupiter, ktorý sa formuje v zakrytých medzerách disku. Toto je prvýkrát, čo Gaia objavila exoplanétu v protoplanétnom disku. Výsledky publikované v časopise Nature Astronomy naznačujú, že podobné metódy by mohli byť užitočné pri hľadaní ďalších mladých planét, ktoré sa doteraz vyhýbali detekcii.
