Neandertálci vedeli spracovať tuk z kostí

Neandertálci vedeli spracovať tuk z kostí

Neandertálci stále dokážu prekvapiť. Najnovší výskum dokazuje, že pred tisíckami rokov veľmi dobre rozumeli významu tuku a vedeli ho efektívne získať z kostí zvierat. Pokračuje Rado Tomeš:

Neandertálci vedeli spracovať tuk z kostí Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.


Archeológovia z nemeckého inštitútu MONREPOS a Leidenskej univerzity objavili v  lokalite Neumark-Nord 2 tisíce rozdrvených kostí veľkých cicavcov. Podľa výsledkov ich štúdie, z týchto kostí, pravdepodobne dlhým varením vo vode, získavali neandertálci kostný tuk, bohatý na energiu. Táto činnosť podľa vedcov vyžadovala starostlivé plánovanie a organizáciu. Kostný tuk sa totiž oplatí získavať iba vtedy, ak je k dispozícii veľké množstvo kostí, inak by námaha s ich zberom, transportom a spracovaním bola neúmerná. Výskumný tím preto predpokladá, že neandertálci zo širokého okolia presúvali do tukovej „dielne“ časti ulovených zvierat, ktoré si strategicky ukladali do zásoby. Už pred 125-tisíc rokmi. Neandertálci si dokázali efektívne obstarať potravu a dokonca boli schopní aj plánovať a využívať svoje okolie na vyššej úrovni, než sme si doteraz predstavovali.

Vývojári zo švajčiarskej technologickej spoločnosti Empa vytvorili z huby nový materiál podobný plastu. Využíva mycélium z klanolístky obyčajnej na tvorbu úplne biologicky odbúrateľného, no zároveň mimoriadne odolného materiálu, bez potreby akéhokoľvek chemického spracovania, takže ho môžete aj zjesť. Výskumníci spracovali vlákna z koreňovej časti do tekutej zmesi bez toho, aby zničili ich prirodzené biologické funkcie. Klanolístka obyčajná obsahuje látku schizophyllan, ktorá funguje ako nanovlákno, a hydrofobín, teda prirodzenú bielkovinu podobnú mydlu. Vznikol tak gélový materiál, ktorý sa správa ako plast a môže sa využívať v rôznych formách. Jedným z možných použití je vytvorenie mimoriadne pevnej tenkej vrstvy, ktorá sa neroztrhne pri naťahovaní. Materiál by sa mohol použiť v kompostovacích vreciach, ktoré prirodzene hnijú, alebo v supertenkých biologicky rozložiteľných batériách.

Autorka: Barbara Štubňová; FOTO: pixabay/jplenio

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame