Na psychické problémy má veľký vplyv genetika aj prostredie

Vedci zistili na veľkej štúdii dvojčiat, kde vzniká ADHD a autizmus. Viac nám povie Rado Tomeš:

SPEKTRUM Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Štúdia vedcov z King's College v Londýne skúmala, ako môže rôzna citlivosť jedincov na faktory prostredia ovplyvniť úroveň príznakov ADHD, autistických rysov, príznakov úzkosti a depresie, psychotických zážitkov a neurózy. V spolupráci s 23-mi  univerzitami skombinovali údaje od takmer 22-tisíc jednovaječných dvojčiat z jedenástich štúdií, aby objavili genetické varianty súvisiace s citlivosťou na prostredie. Ide o doposiaľ najväčšiu celogenómovú asociačnú štúdiu identických dvojčiat. Vedci zistili, že za variácie „autistických génov“ sú zodpovedné gény spojené s rastovými faktormi. Gény súvisiace so silnou reakciou na stres sú podľa štúdie zase spojené s rozdielmi v príznakoch depresie. A za rozdiely v intenzite psychotických zážitkov môžu gény súvisiace s reguláciou katecholamínov, hormónov, ktoré sa podieľajú na reakcii na stres.

Vedci našli na Malorke staroveký bufet v starovekom meste Pollentia. Archeológovia narazili pri skúmaní zvyškov rímskeho osídlenia na obdobu dnešného bufetu aj so žumpou. Objav žumpy sa rovná pokladu, pretože tam je na kope množstvo dôkazov, ako vtedy ľudia naozaj žili. Keď preštudovali jamu hlbokú asi štyri metre, narazili v nej na množstvo rozbitej keramiky, ktorá im pomohla s datovaním a obrovské množstvo kostí – rýb, cicavcov a vtákov. Čo sa týka vtákov, prevládali kosti drozdov, medzi nimi však takmer žiadne kosti zo stehien a trupu, čiže miest, kde majú najviac mäsa. Rimania patrili k vášnivým lovcom drobného vtáctva a typy odhodených kostí naznačujú, že ich v miestnom bufete pripravovali tak, aby to zodpovedalo modernému rýchlemu občerstveniu. Podávali ich buď priamo na mieste alebo na špajle.