Vaša účasť na koncerte vyplaví do vášho tela oveľa viac oxytocínu ako pri bozkávaní a podobných radovánkach. Je to výsledok experimentu, o ktorom nám povie viac Rado Tomeš:
Spektrum
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Pri koncerte v Centre pre regeneratívnu liečbu v Drážďanoch bola u dobrovoľných účastníkov štúdie najskôr nameraná priemerná hodnota 37 a pol pikogramu oxytocínu v mililitri krvi, po koncerte to už bolo viac ako 203 pikogramu na mililiter. Efekt bol rovnako zaujímavý u hudobníkov. Kým vzájomné objímanie prinieslo len malý efekt, spoločné hranie viedlo k jasnému zvýšeniu, v priemere o 88 a pol pikogramu na mililiter. Podľa vedcov z Drážďanskej technickej univerzity, ktorí experiment viedli, zvýši 20-sekundové objatie s partnerom hladinu oxytocínu o tri až päť pikogramov na mililiter a veľmi tesná fyzická blízkosť vedie k zvýšeniu o 50 až 150 pikogramov na mililiter. To znamená, že spoločné hranie hudby môže vytvoriť hlbšie biologické puto ako objatie. Samozrejme, podľa vedcov, počúvať a hrať by sme mali hudbu, ktorá sa nám páči.
Zvýšená aktivita Slnka počas súčasného slnečného cyklu výrazne ovplyvňuje satelity na nízkej obežnej dráhe – prehrieva atmosféru, zvyšuje odpor a spôsobuje ich predčasné pády. Keď sa totiž zahreje horná časť atmosféry, dôjde k jej nafúknutiu. V praxi to znamená, že narastie odpor, ktorý kladie atmosféra satelitom. Tie neudržia svoju orbitu, pokiaľ aktívne nevykonajú úpravu svojej dráhy. To ale pochopiteľne vyžaduje pohon a spotrebu paliva, ktorého obvykle majú veľmi obmedzené množstvo. Výskumný tím z Goddardovho kozmického strediska NASA zistil, že 72 % zrútení satelitov Starlink sa paradoxne odohralo za mierneho geomagnetického počasia. Vysvetľujú to tým, že vplyv slnečnej aktivity na atmosférický odpor, má kumulatívnu povahu. Odpor narastá postupne a obežné dráhy satelitov sa najskôr menia len mierne.
