Vedci úplne náhodou objavili technológiu, ktorá by mohla v suchých oblastiach poskytnúť ľuďom vodu bez potreby energie. Pokračuje Rado Tomeš:
102506130738,spektrum
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Vedci z Fakulty inžinierstva a aplikovaných vied Pensylvánskej univerzity si počas experimentov s kombináciou hydrofilných nanopórov a hydrofóbnych polymérov všimli tvorbu vodných kvapiek na povrchu materiálu, čo bolo pre nich prekvapením. Materiál využíva jav nazývaný kapilárna kondenzácia, pri ktorom sa vodná para mení na kvapalinu v mikroskopických póroch aj pri relatívne nízkej vlhkosti. Unikátna štruktúra materiálu, kombinujúca zložky priťahujúce a odpudzujúce vodu, umožňuje efektívne zachytávanie a uvoľňovanie vody bez potreby vonkajšej energie. Ako píše portál Veda na dosah, ich objav predstavuje významný krok v oblasti udržateľného získavania vody a môže prispieť k riešeniu globálnych problémov s jej nedostatkom.
Ťažba na Mesiaci síce stále znie ako téma z vedecko-fantastických románov, technologický pokrok nám však ukazuje, že prvá "mesačná baňa" nemusí byť až tak vzdialenou hudbou budúcnosti vďaka relatívne dobrej dostupnosti a možnosti vybudovať v mieste stále zariadenie. Teraz vedci prichádzajú so zaujímavou hypotézou: dopady asteroidov na povrch Mesiaca podľa nich mohli v jeho kráteroch zanechať obrovské zásoby drahých kovov, vrátane tých najcennejších, ako je platina. Nová štúdia, publikovaná v odbornom časopise Planetary and Space Science, odhaduje, že kovy, ktoré by sme mohli potenciálne ťažiť na Mesiaci by mohli mať hodnotu vyše bilióna amerických dolárov. Vedci brali do úvahy veľkosť telies, ktoré dopadajú na Mesiac, a taktiež ich rýchlosť a ďalšie faktory. Ukázalo sa, že takmer 6 500 lunárnych kráterov by malo alebo mohlo obsahovať drahé kovy v takom množstve, že by sa ich ťažba mohla ekonomicky vyplatiť.
