Prvý, unikátny atlas ľudskej kože dáva odpovede aj na doteraz nezodpovedané otázky. Rado Tomeš nám povie viac:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Tím výskumníkov z Wellcome Sanger Institute a Newcastle University vôbec po prvýkrát zmapoval zložitý prenatálny vývoj ľudskej kože a vytvoril jej komplexný jednobunkový atlas. Predstavuje pre vedeckú komunitu skutočne cenný zdroj nových poznatkov o morfológii kože. Na zostavenie unikátneho diela využili vedci genomické techniky ako sekvenovanie buniek či priestorovú transkriptomiku a s ich pomocou identifikovali genetické aj bunkové procesy umožňujúce tvorbu kože a vlasových folikulov. Ďalším významným úspechom je vytvorenie funkčnej miniatúrnej verzie ľudskej kože v laboratóriu. Tzv. organoidy umožnili vedcom zistiť, že imunitné bunky makrofágy hrajú zásadnú úlohu aj pri hojení pokožky bez jaziev, čo otvorilo dvere k novým postupom pri liečbe rán či regenerácii kože po operáciách.
Plast, ktorý vyvinuli vedci z prestížneho japonského výskumného ústavu RIKEN Center for Emergent Matter Science a z Tokijskej univerzity, by mohol spôsobiť revolúciu v oblasti obalových materiálov. Dokáže sa totiž bez stopy rozpustiť v morskej vode, dokonca do niekoľkých hodín. Je netoxický, nehorľavý, tepelne odolný a pri jeho rozklade sa neuvoľňuje oxid uhličitý. Pri počiatočných testoch bol jedným z monomérov bežný prídavok do potravín hexametafosforečnan sodný a druhým niektorý z monomérov na báze guanidíniových iónov. Oba monoméry dokážu spracovať bežné baktérie. Toto zabezpečí, že po rozložení nezostávajú zvyšky v podobe mikroplastov. Materiál je teda po rozpustení kompletne biologicky odbúrateľný. V pôde sa kúsok päťcentimetrového materiálu rozloží do 200 hodín a rozpadáva sa na látky podobné hnojivám.
