Čoraz viac ľudí má oslabené alebo podlomené duševné zdravie a svedčia o tom aj najnovšie čísla. Nazrieme do nich s Radom Tomešom:
Ľudstvo pomaly prichádza o duševné zdravie
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Duševné zdravie svetovej populácie sa podľa najnovšej globálnej štúdie Mind Health Report 2025 naďalej zhoršuje. Závažné príznaky depresie, úzkosti či stresu aktuálne zasahujú štvrtinu svetovej populácie, pred dvomi rokmi to bolo o dve percentá menej. Z výsledkov vyplýva, že 32 % respondentov v súčasnosti trpí niektorou formou duševnej poruchy. Osobitne alarmujúce sú údaje o mladých dospelých, z ktorých 44 % priznalo problémy s duševným zdravím. Až 52 % z nich zároveň tvrdí, že nadmerné používanie sociálnych sietí a digitálnych zariadení má na ich psychický stav negatívny vplyv. Rovnaký podiel mladých ľudí očakáva, že ich zamestnávateľ zavedie opatrenia na podporu duševného zdravia. Až 28 % populácie už pritom využilo digitálne aplikácie alebo platformy s umelou inteligenciou na psychickú podporu. Pozitívnym zistením je vysoká miera informovanosti – až 71 % respondentov vie, čo robiť v prípade problémov s duševným zdravím a kam sa obrátiť.
Doteraz vedci predpokladali, že tulene sa dokážu obratne pohybovať vo väčších hĺbkach vďaka citlivým fúzom, do hry však vstúpil aj zrak, ktorý sa rozhodli preskúmať morskí biológovia z univerzity v Rostocku. Pripravili pre tri tulene špeciálnu videohru, v ktorej sa pokúšali virtuálne pohybovať pomocou dvoch červených bodiek – keď stlačili bodku vpravo, išli vpravo a naopak. Motiváciou boli šproty. Ukázalo sa, že tulene sa naozaj dokázali orientovať podľa pohybov bodov, ktoré sú pre človeka chaotické. Robili síce chyby, na dobrú orientáciu im to však stačilo a v prírode by reagovali ešte lepšie. Tuleň teda dokáže na orientáciu aj pri najslabšom svetle využiť svoj zrak a nie len fúzy. Ďalší experiment bude skúmať, či vedia zrak využiť v hlbokej zakalenej vode aj na určenie vzdialenosti.