Tropické pralesy mizli minulý rok najrýchlejšie a prvýkrát nebol príčinou ich výrub. Pokračuje Rado Tomeš:
Minulý rok prišla Zem o najviac tropických lesov a pralesov
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Ešte nikdy neubudlo na našej planéte toľko tropických lesov a pralesov ako minulý rok. Vedci z Marylandskej univerzity analyzovali satelitné merania a zistili, že minulý rok prišla Zem o 67 tisíc kilometrov štvorcových týchto lesov, čo je viac ako rozloha Slovenska. Až doteraz boli hlavným vinníkom ľudské aktivity, minulý rok sa prvýkrát stali hlavnou príčinou požiare. Najviac je postihnutá Amazónia, ktorú minulý rok zasiahlo historické sucho a najpostihnutejšími štátmi boli Brazília a Bolívia. Kým Južná Amerika a Afrika hlásia úbytok lesov a Európa viac-menej nemenný stav, juhovýchodná Ázia ide opačným smerom. Napríklad Indonézia a Malajzia hlásia zníženie úbytku starých lesov aj napriek rekordnému suchu. Nie je to náhoda, oba štáty investujú do ochrany svojich lesov nemalé zdroje. Vlády sa snažia tieto ekosystémy aktívne chrániť a museli pri tom presadiť aj kontroverzné zákony zakazujúce vypaľovanie.
Vedci z NASA objavili pri analýze starých dát zhotovených sondou Magellan v rokoch 1990 až 1994 novinky, ktoré roky čakali pod povrchom Venuše. Sonda Magellan zaobstarala najdetailnejšie gravitačné a topografické údaje z Venuše, ktoré dnes máme k dispozícii a vedci v nich našli doposiaľ neznáme stopy tektonickej aktivity pod povrchom planéty. Pomocou kombinácie týchto dát zistili, že pod väčšinou skúmaných oblastí sa nachádza menej hustý a teplý materiál, ktorý zrejme aktívne deformuje povrch planéty. Podrobnosti nedávno zverejnil vedecký časopis Science Advances. Podľa vedcov pripomínajú geologické procesy, ktoré mohli prebiehať na mladej Zemi predtým, ako vznikla tektonika. Na overenie svojich výpočtov aj teórie si však vedci musia počkať v podobe dát z pripravovanej misie Veritas, ktorá by mala k Venuši zamieriť v roku 2031.
