Vedcom sa podarilo prísť na to, prečo sa jednej z najagresívnejších nemocničných baktérií tak darí. O ich výskume nám povie viac Rado Tomeš:
SPEKTRUM
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Baktéria druhu Pseudomonas aeruginosa sa každý rok spája s viac ako 550-tisíc úmrtiami po celom svete. Vedci z Brunel University of London zistili, že sa jej darí v sterilnom prostredí preto, že dokáže požierať medicínske plasty. Analyzovali vzorku odobranú z rany pacienta a odhalili, že baktéria je schopná na rôznych povrchoch a v pacientoch prežiť dlhšie, pretože dokáže rozkladať medicínske plasty, ako sú napríklad stenty, chirurgické nite alebo implantáty. Znamená to, že akékoľvek medicínske pomôcky alebo postupy obsahujúce plasty môže ohrozovať bakteriálny rozklad.
Baktéria druhu Pseudomonas aeruginosa sa totiž bežne vyskytuje v nemocniciach a mnohé jej kmene už získali rezistenciu voči širokému spektru antibiotík. Predpokladá sa, že sa rapídne vyvinula počas uplynulých 200 rokov, keď začala infikovať ľudí s oslabenou imunitou.
Čína patrí k najväčším pôvodcom emisií oxidu uhličitého na svete. Tento rok sa však krajine podarilo niečo výnimočné. Napriek stúpajúcej spotrebe elektriny, dokázala tieto emisie znížiť. Podľa správy think tanku Carbon Brief sa v prvom štvrťroku 2025 emisie v Číne medziročne znížili o 1,6 percenta. Ide však o dlhodobejší trend, pretože za posledných dvanásť mesiacov zaznamenala krajina pokles o jedno percento. Podarilo sa to hlavne vďaka dodávkam energie z obnoviteľných zdrojov a z jadra, pričom klesla výroba elektriny z uhlia. Emisie najdôležitejšieho skleníkového plynu v Číne sú teda už viac ako rok stabilné, alebo dokonca klesajú. Pokles je to síce malý, ale dá sa zaznamenať. Dôležité je, že to síce nie je prvý pokles emisií CO 2 v moderných dejinách Číny, je však kvalitatívne odlišný. V minulosti totiž v Číne tiež dochádzalo k zníženiu emisií oxidu uhličitého, vždy však bolo spojené s poklesom ekonomiky, priemyselnej produkcie a spotreby elektriny.
