Kosatky prestali v Španielsku útočiť

Kosatky v Španielsku prestali útočiť na lode. Vedci zatiaľ nevedia prečo. Pokračuje Rado Tomeš:

Spektrum Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Strety medzi kosatkami a loďami vo vodách na juhu Španielska sa týkali v uplynulých rokoch predovšetkým plachetníc a ďalších rekreačných plavidiel. Od minulého roka začal platiť celý rad odporúčaní, ktoré by mali zaistiť väčšiu bezpečnosť pre plavidlá, ich posádky, ale aj samotné zvieratá. Ministerstvo životného prostredia v  oblasti Gibraltáru a Cádizu napríklad stanovilo koridory pre bezpečnejšiu plavbu: vybralo miesta, ktorým sa veľké veľryby vyhýbajú. Vedci však zatiaľ nedokázali určiť, prečo kosatky vlastne na lode útočia. A tiež doteraz nepopísali, čo môže spôsobovať oslabenie tejto agresie. Je možné, že čiastočne zabrali vyššie popísané opatrenia, v hre ale tiež zostáva aj možnosť, že to kosatky „prestalo baviť“. Sú totiž známe tým, že si ich rôzne skupiny vyvíjajú zvyky, ktoré časom opúšťajú.

Vedci už síce vedia vyrábať vodík aj obnoviteľnými zdrojmi, ale je to zatiaľ príliš drahé a ekonomicky teda nevýhodné. Britskí geológovia teraz ale ponúkli svetu tretiu cestu. Za poslednú miliardu rokov vzniklo pomocou geologických procesov v kontinentálnej zemskej kôre dosť plynného vodíka, ktorý by ľudstvo zásoboval energiou po dobu najmenej 170 tisíc rokov. Významná časť tohto plynu je ľudstvu nedostupná, ale aj tie menšie, dostupné zásoby by podľa vedcov z Oxfordu mohli poskytnúť kvalitný zdroj energie na celé stovky a možno aj tisíce rokov – napríklad do doby, než sa podarí ovládnuť energiu z fúzie. Vyvinuli stratégiu hľadania hélia, ktorú potom aplikovali aj na vodík. Podľa autorov štúdie  je oveľa lepšie snažiť sa ho získavať zo zemskej kôry. Niektoré z týchto prirodzených zásobníkov môžu byť z geologického hľadiska pomerne mladé a vznikli iba „nedávno“. To znamená v horizonte miliónov rokov. Čo je však dôležité: vyskytujú sa prakticky po celom svete.